Výzva slovenských právnikov reagujúca na porušovanie princípov právneho štátu v trestnoprávnej oblasti

My, bývalí a súčasní členovia súdnych orgánov, advokáti, akademici  a príslušníci ďalších právnických profesií, 
pripomíname svoju Výzvu proti porušovaniu princípov právneho štátu zverejnenú v januári 2021 upozorňujúcu okrem iného na masívne porušovanie práv obvinených v trestných konaniach a vystríhajúc pred zneužívaním trestných konaní na politické účely. Táto Výzva bola významnou verejnou kritikou situácie vzniknutej v Slovenskej republike a podporilo ju vyše štyristo slovenských právnikov (vrátane 233 advokátov a 123 sudcov a emeritných sudcov). Podľa Výzvy obavy vyvolávala zmena fungovania justície a orgánov činných v trestnom konaní, najmä ich snaha o získanie popularity u verejnosti. Ako signatári Výzvy, uvedomujúc si dlhoročnú existenciu problémov na súdoch, prokuratúre, či v polícii, sme upozornili na to, že odpoveďou sa nesmie stať populistická snaha o nezákonný postup v boji proti kriminalite. Princípy právneho štátu a platné právo treba dodržiavať aj vtedy, keď vedú k nižšiemu počtu trestných stíhaní a následných odsúdení v trestnom konaní, či k nižšiemu počtu väzobne stíhaných osôb. Ďalej sme  kritizovali zneužívanie inštitútu väzby na vytváranie nátlaku na obvineného s cieľom získať jeho priznanie, či spoluprácu pri odhaľovaní inej trestnej činnosti. Obavy podľa nás vzbudzovalo aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom, ktorým bolo umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám. Poukázali sme na nadužívanie uvedeného inštitútu bez dôsledného preverenia výpovedí takýchto osôb, umožňujúc im využívanie neprimeraných výhod s tým, že tieto výpovede v prípade, ak sú jediným priamym dôkazom voči obvinenému, označil Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v prípade Adamčo v. Slovensko  ako nesúladné s právom na spravodlivé súdne konanie. Kritizovali sme masívne porušovanie princípu prezumpcie neviny zo strany politikov, ako aj médií, a to bez očakávaných následkov. Vládna moc sa snažila porušovaním princípu prezumpcie neviny pôsobiť ako tá, ktorá stíha kriminálnikov a navodzuje tým v spoločnosti veľmi nebezpečnú atmosféru nenávisti. Za veľký problém sme považovali aj vzťah orgánov činných v trestnom konaní a médií. Dochádzalo podľa nás k tomu, že sa systematicky, dlhodobo a vybraným médiám vynášali informácie zo spisov, ktoré následne prezentovali svoj zaujatý a subjektívny pohľad, pričom sme kritizovali fakt, že štátne orgány na tieto mediálne excesy nereagovali a únik informácií nezastavili. Kritizovali sme zverejňovanie zápisníc obvinených z prípravného konania v celom znení, ktoré majú potenciál ako vážne procesné pochybenia ohroziť zákonnosť takýchto trestných konaní a v ich dôsledku aj samotné rozhodovanie o vine, či nevine stíhaných osôb. V danom čase mala spolupráca orgánov činných v trestnom konaní s médiami systematický charakter. Mediálny záujem sa zneužíval na diskreditáciu konkrétnych osôb. Upozornili sme na to, že v mnohých prípadoch nebolo treba na zadržanie verejných funkcionárov, ktorí sa spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní predtým nevyhýbali a boli vypočutí len ako svedkovia, posielať špeciálne komando a ponižovať ich s putami na rukách za aktívnej účasti novinárov.
 
1. Prieskumy Slovenskej advokátskej komory týkajúce sa zákonnosti postupov OČTK
 

Ďalej pripomíname, že následne, 1.4.2021, Slovenská advokátska komora (SAK) realizovala prvý interný prieskum týkajúci sa zákonnosti postupov OČTK. Zámerom bolo spracovať poznatkový index, ktorý by poskytol predsedníctvu SAK informácie o skúsenostiach obhajcov a postupoch orgánov činných v trestnom konaní s ohľadom na narastajúce znepokojenie odbornej verejnosti ohľadom praxe OČTK v súvislosti s výkonom väzby. Do prieskumu sa zapojilo 71 advokátov. 72% opýtaných (51 respondentov) uviedlo, že podľa ich skúseností je nezákonné donútenie súčasťou praxe OČTK. Zvyšných 20 respondentov (28 % opýtaných) uviedlo, že sa s nezákonným donútením v praxi nestretli. V ďalšej otázke bolo snahou zistiť, v ktorom štádiu konania sú praktiky spojené s nezákonným donútením podľa skúseností alebo informácií respondentov najčastejšie. Až 98 % odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v predprípravnom konaní (v zmysle 31,4% odpovedí ide o modus operandi, 39,2% odpovedí hovorí o častej existencii a 27,5% o občasných prípadoch). Až 100% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v prípravnom konaní (v zmysle 19,6% odpovedí ide o modus operandi, 52,9% odpovedí hovorí o častej existencii), zvyšné odpovede hovoria o občasných prípadoch (27,5%). Až 84,4% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v štádiu po podaní obžaloby, hoci prevažná väčšina odpovedí hovorí o občasných prípadoch – 70,6% (v 2% podľa respondentov ide o modus operandi, v 11,8% ide o časté prípady). Väčšina odpovedí, 56,9% potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia aj v čase po vynesení prvostupňového rozhodnutia, ale ako častú prax uvádzajú len 2% opýtaných, ako občasné prípady 54,9%, v 43,1% odpovedí podľa respondentov v tomto štádiu k nezákonnému donúteniu nedochádza. Na otázku, či nepodanie návrhu na vzatie do väzby bolo v prípade obvineného podmieňované alebo stimulované jeho priznaním, 45 respondentov (63%) uviedlo, že ich klient mal takúto skúsenosť. V ďalšej otázke respondenti špecifikovali, v ktorom štádiu konania dochádza najčastejšie k podmieňovaniu návrhu na vzatie do väzby. Respondenti potvrdili, že sa s takouto praxou stretli. V predprípravnom konaní ju potvrdilo 91,1% odpovedí (podľa 11,1% odpovedí ide o modus operandi, 46,7% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 33,3% o občasných prípadoch); v prípravnom konaní 95,6% odpovedí (podľa 13,3% odpovedí ide o modus operandi, 46,7% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 35,6% o občasných prípadoch); po podaní obžaloby 69,5% odpovedí (16,7% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 52,8% o občasných prípadoch) a po prvostupňovom rozhodnutí 28,9% odpovedí (8,3% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 22,2% o občasných prípadoch). 54% respondentov odpovedalo (38 osôb), že majú vedomosť o tom, že po vznesení obvinenia voči ich klientovi sú oslovovaní svedkovia inými OČTK pred ich výsluchom procesne činných vyšetrovateľom.

Druhý interný prieskum týkajúci sa zákonnosti postupov OČTK Slovenská advokátska komora realizovala dňa 4.9.2023. Do prieskumu sa zapojilo 110 advokátov. 64% opýtaných (70 respondentov) uviedlo, že podľa ich skúseností je nezákonné donútenie súčasťou praxe OČTK. Zvyšných 40 respondentov (36 % opýtaných) uviedlo, že sa s nezákonným donútením v praxi nestretli. Na ďalšiu otázku, v ktorom štádiu konania sú praktiky spojené s nezákonným donútením podľa skúseností alebo informácií respondentov najčastejšie až 98,6 % odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v predprípravnom konaní (v zmysle 14,3% odpovedí ide o modus operandi, 48,6% odpovedí hovorí o častej existencii a 35,7% o občasných prípadoch). Až 98,6% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v prípravnom konaní (v zmysle 11,4% odpovedí ide o modus operandi, 50% odpovedí hovorí o častej existencii), zvyšné odpovede hovoria o občasných prípadoch (37,1%); 64,3% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v štádiu po podaní obžaloby, hoci prevažná väčšina odpovedí hovorí o občasných prípadoch – 54,3% (v 1,4% podľa respondentov ide o modus operandi, v 8,6% ide o časté prípady) a väčšina odpovedí nepotvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v čase po vynesení prvostupňového rozhodnutia (65,7% hovorí, že neexistuje), podľa 34,3% dochádza niekedy k nezákonnému donúteniu v tomto štádiu. 44% respondentov (48 osôb)  odpovedalo, že majú vedomosť o tom, že po vznesení obvinenia voči ich klientovi sú oslovovaní svedkovia inými OČTK pred ich výsluchom procesne činných vyšetrovateľom.


2. Politizácia Úradu špeciálnej prokuratúry účelovou zmenou zákona
 

Pripomíname, že nami kritizovaná situácia sa ešte viac vyostrila po zvolení politika Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora, pod ktorého vedením sa Úrad Špeciálnej prokuratúry začal zapájať do verejného komentovania vybraných „živých“ trestných vecí, čím systematicky porušoval prezumpciu neviny. Mediálnymi vyhláseniami sa Úrad špeciálnej prokuratúry zastával aj niektorých vyšetrovateľov NAKA, ktorí čelili podozreniam z trestnej činnosti. Tieto podozrenia vyšetroval Úrad inšpekčnej služby, v ktorého kompetencii je kontrolovať policajtov, vrátane tých na NAKA. Do týchto otvorených konfliktov medzi NAKA a Úradom inšpekčnej služby  vstupovali aj ďalšie inštitúcie, najmä SIS, generálna prokuratúra, Úrad inšpekčnej služby a krajská prokuratúra a samozrejme politici. Sieť konfliktov medzi týmito inštitúciami dosiahla v období od jesene 2020 do jesene 2021 také rozmery, že novinári začali otvorene hovoriť o tzv. „vojne v polícii“. Muž, ktorý ju odštartoval je bývalý vedúci operatívneho oddelenia NAKA Ján Kaľavský, ktorý prišiel na Úrad inšpekčnej služby s tvrdením, že policajti manipulujú vyšetrovanie veľkých korupčných káuz. Kvôli získaniu dôkazov sa stal agentom zabezpečujúcim napríklad odposluchy diania na NAKA. Vzápätí ho kolegovia obvinili z korupcie a v auguste 2021 Kaľavský ušiel za hranice. Chytiť sa ho podarilo v Bosne a Hercegovine, odkiaľ ho však súdy odmietli vydať na Slovensko. V tejto krajine požiadal o azyl. Následne, v rozhovore zverejnenom 6.9.2022 pre týždenník Plus7dní uviedol, že sa bojí o svoj život a uverejnil šokujúce informácie o tom, ako niektorí príslušníci NAKA mali osoby podliehajúce ich právomoci psychicky týrať, mučiť, vydierať, vymýšľať si dôkazy, falšovať úradné záznamy, zadržiavať ich v skorých ranných hodinách špeciálnym komandom a úmyselne s nimi zle zaobchádzať pri zadržaní a väzbe s cieľom donútiť ich k určitým výpovediam. Káľavský si uvedomil, že nechce byť toho súčasťou keď mu vyšetrovateľ Čurilla povedal, v súvislosti s neskôr obvineným kolegom Kučerkom, že čoskoro bude mať možnosť ísť k nemu domov a môže mu zastreliť deti a keď zomrel generál vo väzbe generál Lučanský a títo kolegovia sa tešili. Svoje obvinenie považuje Káľavský za vykonštruované s tým, že z legálnych odposluchov Čurillovcov vyplýva, že na neho „ treba našiť „bársčo“. Bársčo!“. Kritizuje, že Danilel Lipšic to nazval neformálnymi debatami policajtov.

Pripomíname, že v minulosti mohol byť za špeciálneho prokurátora zvolený iba prokurátor s 10 ročnou praxou, pracujúci na generálnej prokuratúre. V roku 2020 sa právna úprava účelovo zmenila tak, aby mohol byť za špeciálneho prokurátora zvolený aj niekto, kto nemal na prokuratúre žiadnu prax a špeciálnym prokurátorom sa následne stal politik Daniel Lipšic.


3. Reakcia ESĽP na zlyhania SR
 

To, že naša kritika obsiahnutá vo Výzve z roku 2021 bola opodstatnená, a že výsledky vyššie uvedených prieskumov SAK sú dôležitým ukazovateľom porušovania ľudských práv v trestných veciach, svedčí reakcia Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) obsiahnutá v jeho následných rozsudkoch, ako aj sťažnostiach oznámených vláde Slovenskej republiky.


3.1 Spolupracujúci svedkovia

Ako príklad uvádzame prípad Erik Adamčo v. Slovensko z 1.6.2023, v ktorom  ESĽP rozhodol, že slovenské súdy nevenovali žiadnu jasnú individuálnu pozornosť rozsahu a povahe výhod spolupracujúcich svedkov získaných výmenou za usvedčujúce dôkazy, a to napriek konkrétnym argumentom sťažovateľa Adamča v tomto bode. Tieto výhody boli významné, vrátane toho, že orgány odďaľovali stíhanie svedkov za viaceré vraždy. ESĽP poznamenal, že sa nezdá, že by slovenské právo obsahovalo ustanovenia týkajúce sa udeľovania imunity a že takéto dohody boli uzavreté mimo súdnej kontroly. Sťažovateľ Adamčo na svoje argumenty v tejto súvislosti dostal iba abstraktné odpovede. Keďže použitie dôkazov v procese týkajúcom sa sťažovateľa Adamča s dôkazmi od spolupracujúcich svedkov nemalo primerané záruky na zabezpečenie jeho spravodlivosti, nespĺňalo záruky podľa článku 6, a preto došlo k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovoru).

V rozsudku Vasaráb a Paulus v. Slovensko 15.12.2022, ESĽP dospel k záveru, že vzhľadom na to, ako vnútroštátne súdy reagovali na žiadosť sťažovateľov o výsluch svedkov v ich prospech, bolo konanie ako celok nespravodlivé a došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru. Poznamenal, že sťažovateľmi navrhované svedectvá sa mali týkať motívu ako štrukturálneho prvku skutku (motív bol súčasťou skutkovej podstaty) a dôveryhodnosti výpovede kľúčového svedka proti sťažovateľom. Preto ich ESĽP považoval za relevantné pre podstatu obvinení. ESĽP v tomto rozsudku pripomenul slovenským orgánom základnú zásadu trestného konania obsiahnutú aj v našom Trestnom poriadku podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní musia s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Pokiaľ išlo o prípad sťažovateľov podľa ESĽP tak slovenské orgány neurobili.  ESĽP zdôraznil, že preskúmali iba jednu verziu udalostí a aktívne odmietli preskúmať verziu predloženú sťažovateľmi. ESĽP zdôraznil aj potrebu starostlivého preverovania výpovedí svedkov, ktorí sú sami zapletení do trestnej činnosti a svedčia výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody.


3.2 Zlé zaobchádzanie vo väzbe a neprimeraný policajný zásah

Vzhľadom na obsah Výzvy z roku 2021 upozorňujeme ďalej na to, že ESĽP vláde Slovenskej republiky oznámil sťažnosť advokáta Ribára, pričom kladie podľa článku 3 Dohovoru otázku, či podmienky jeho väzby predstavovali neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. Ďalej, či došlo k porušeniu práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho práva na súkromný a rodinný život vzhľadom na obmedzenia aplikované na sťažovateľa pokiaľ ide o možnosť volať členom svojej rodiny a stretávanie sa s nimi. ESĽP kladie aj otázku, či nebol pri užívaní svojich práv podľa Dohovoru diskriminovaný. Ďalšia sťažnosť už oznámená vláde ESĽP sa týka údajne neprimeranej sily použitej proti sťažovateľke pri policajnom zásahu v jej rodinnom dome s cieľom zatknúť jej otca. Počas policajného zásahu sťažovateľka Brhlová utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali jej ošetrenie v nemocnici. Trestné oznámenie sťažovateľky v súvislosti s incidentom polícia a prokuratúra postupne zamietli a dospeli k záveru, že neexistujú dôkazy o spáchaní trestného činu. Štát podľa sťažovateľky nevykonal účinné vyšetrovanie nezákonného vstupu do jej rodinného domu. ESĽP sa vlády pýta, nielen to, či došlo k neoprávnenému zásahu  do práva sťažovateľky na rešpektovanie jej súkromného života a obydlia, ale  podľa  článku 8 Dohovoru kladie aj otázku, či konanie o trestnom  oznámení sťažovateľky vyhovovalo požiadavkám článku 8 Dohovoru.


3.3 Článok 18 Dohovoru a namietané postranné účely zásahov do ľudských práv

ESĽP oznámil vláde tento rok aj sťažnosti Jaroslava Haščáka spojené do jedného konania a sťažnosti Róberta Fica. Pri oboch sa ESĽP pýta aj na možné porušenie článku 18 Dohovoru Slovenskou republikou. Obe vyššie uvedené sťažnosti  majú svoj pôvod v trestných konaniach v súvislosti s ktorými sťažovatelia namietajú porušenia článkov 8 (právo na rešpektovanie súkromného života), 13 (právo na účinný opravný prostriedok), 18 Dohovoru (zákaz použitia obmedzení výkonu práv pre iný účel než ten, na ktorý bol určený). V prípade Róberta Fica je to aj porušenie článku 6 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) vo vzťahu ku konaniu o jeho ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Prvá sťažnosť sa týka údajného úniku informácií do tlače týkajúcich sa  zadržania sťažovateľa Jaroslava Haščáka a prehliadky jeho kancelárií, ktoré sa odohrali 1.12.2020 v súvislosti s trestným konaním vedeným proti jeho osobe. V uvedený deň vošiel do podnikateľských priestorov sťažovateľa veľký počet policajtov v ťažkej zbroji za účelom vykonania prehliadky a jeho zadržania. Tieto úkony boli vykonávané pod drobnohľadom médií. Sťažovateľ tvrdí, že toto odhalenie bolo poznačené svojvoľným únikom informácií o jeho zatknutí a výkone prehliadok smerom k médiám a že Ústavný SR mu v tomto ohľade odoprel ochranu jeho práv. ESĽP kladie vláde Slovenskej republiky otázku na možné porušenie práv sťažovateľa na ochranu súkromného života podľa článku 8 Dohovoru, ako aj otázku týkajúcu sa  porušenia práva na účinný vnútroštátny prostriedok nápravy v súvislosti s článkom 8 Dohovoru, tak ako to vyžaduje článok 13 Dohovoru. Posledná otázka sa týka toho, či v prípade, ak došlo k úniku informácií, za ktorý bola zodpovedná Slovenská republika, boli obmedzenia uvalené na práva sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 Dohovoru použité na iný účel, ako predpokladá toto ustanovenie, v rozpore s článkom 18 Dohovoru. Druhá sťažnosť, v ktorej je položená otázka týkajúca sa možného porušenia článku 18 Dohovoru, sa týka v vyhotovovania obrazovo zvukových záznamov zo súkromných stretnutí sťažovateľa Róberta Fica na poľovníckej chate v trestnom konaní. Aj v tomto prípade sa ESĽP pýta na možné porušenie článkov 8 a 13 Dohovoru v súvislosti s vyhotovovaním obrazovo zvukových záznamov v interiéri chaty. Zároveň však kladie otázku k možnému porušeniu článku 18 Dohovoru z dôvodu, či cieľom zásahu do práva sťažovateľa na súkromie nebol skrytý účel (politická diskreditácia sťažovateľa)  a nie oficiálne prezentované dôvody vyšetrovania v trestnom konaní. Účelom článku 18 Dohovoru je zamedziť zneužitiu moci zo strany štátnych orgánov. V minulosti ESĽP konštatoval porušenie článku 18 Dohovoru najmä vo vzťahu k štátom ako Rusko, Ukrajina, Azerbajdžan, Gruzínsko, či Turecko. Vo vzťahu k Slovenskej republike doposiaľ porušenie tohto článku konštatované nebolo. Ak tento medzinárodný súdny orgán zistí, že bol porušený článok 18 Dohovoru, nebude to znamenať nič iné, ako to, že zodpovedné orgány sa odchýlili od základných zásad a úmyselne zneužili systém trestného práva.


4. Postoj k aktuálnej legislatívnej iniciatíve vlády SR
 

Vzhľadom na vyššie uvedené so znepokojením vnímame ako predstavitelia opozície, v minulosti mnohí z nich plne zodpovední za porušovanie základných princípov právneho štátu, ktoré sme uviedli vo Výzve z roku 2021, v súčasnosti odmietajú potrebné legislatívne zmeny reagujúce na rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít vrátane ESĽP.

Pokiaľ ide o navrhované zmeny  týkajúce sa  zákona o ochrane oznamovateľov pripomíname, že zmysle konštantnej judikatúry ESĽP ak niektorá osoba obhájiteľným spôsobom tvrdí, že bola zo strany polície alebo iných porovnateľných štátnych orgánov vystavená zaobchádzaniu, ktoré je nezákonné a v rozpore s článkom 2 Dohovoru chrániaceho právo na život, článkom 3 Dohovoru zakazujúceho mučenie neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo článkom 8 Dohovoru zakazujúcim neprimerané zásahy do telesnej a psychickej integrity, či súkromia, potom tieto ustanovenia implikujú požiadavku viesť účinné oficiálne vyšetrovanie. Toto vyšetrovanie musí viesť k identifikácii a potrestaniu zodpovedných osôb. Keby to tak nebolo, tak by podľa tohto medzinárodného súdneho orgánu v niektorých prípadoch bolo možné, aby príslušníci štátnych orgánov takmer beztrestne šliapali po právach tých, ktorí podliehajú ich právomoci. Podľa ESĽP je hlavným účelom vyšetrovania zabezpečiť, že štátni zamestnanci alebo štátne orgány, budú braní na zodpovednosť za zaobchádzanie, ktoré je v rozpore s uvedenými článkami Dohovoru, ku ktorému došlo v rámci výkonu ich povinností. Aby bolo možné považovať vyšetrovanie za účinné, inštitúcie a osoby zaň zodpovedné musia byť nezávislé od tých, ktoré sú vyšetrované. Vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru SR tak musí spĺňať jednoznačne požiadavku nezávislosti, pričom je dôležitá nielen hierarchická,  inštitucionálna nezávislosť, ale aj praktická nezávislosť vyšetrovateľa. Súčasný právny stav má za následok taký výklad zákona, ktorý vo svojich dôsledkoch umožňuje, aby príslušníci Policajného zboru SR obvinení z trestnej činnosti, ktoré vyšetruje Úrad inšpekčnej služby, ďalej pracovali na Úrade inšpekčnej služby, čo je v absolútnom rozpore s uvedenou judikatúrou ESĽP týkajúcou sa nezávislosti vyšetrovania. Vzhľadom na vzniknutú situáciu, je potrebná okamžitá reakcia štátu, a aj z tohto dôvodu je namieste skrátené legislatívne konanie. Uvedené má zabrániť tomu, aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania trestných činov, ktorých sa dopustili príslušníci  Policajného zboru SR. Situácia vzniknutá na Slovensku je o to závažnejšia, že podľa tvrdenia bývalého vedúceho operatívneho oddelenia NAKA Jána Kaľavského zverejneného 6.9.2022 pre týždenník Plus7dní mali tí, ktorí profitujú zo súčasného znenia zákona a bol im nedávno udelený status chránených oznamovateľov, ľudí podliehajúcich ich právomoci psychicky týrať, mučiť, vydierať, vymýšľať si dôkazy. Pretrvávanie týchto problémov môže viesť k ohrozeniu plnenia pozitívnych povinností štátnych orgánov, tak ako vyplývajú z judikatúry ESĽP.  Ide tak o hmotnoprávne pozitívne záväzky prijať primerané opatrenia na ochranu života, telesnej a fyzickej integrity, či súkromia pred nezákonnými a svojvoľnými zásahmi osobitne zo strany orgánov verejnej moci a v prípade porušenia týchto hmotnoprávnych povinností, pozitívne procesnoprávne záväzky vykonať účinné nezávislé vyšetrovanie predmetných udalostí.  V súvislosti s Policajným zborom SR môže ísť o ohrozenie jeho povinnosti plniť zákonné úlohy, medzi ktoré patrí ochrana základných práv a slobôd, najmä ochrana života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a ochrana majetku, odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov či vykonávanie vyšetrovania o trestných činoch.

Pokiaľ ide o zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku pripomíname príslušné časti správy CPT o návšteve na Slovensku, ktorá sa konala od 19. až 28.3.2018 podľa ktorých CPT by najvyššou prioritou malo byť dosiahnutie toho, že pozbavenie osobnej slobody sa v každom štádiu trestného súdnictva, od prípravného konania až po výkon rozsudkov, bude nariaďovať až ako skutočne posledná možnosť. CPT vyzval slovenské orgány, aby pokračovali v snahe znížiť stav väzenskej populácie udržateľným spôsobom v súlade s príslušnými odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy. V tomto ohľade CPT odkázal najmä na odporúčania R(99)22 o preplnenosti väzníc a náraste stavu väzenskej populácie, Rec(2014)4 o elektronickom monitorovaní, Rec(2017)3 o európskych pravidlách týkajúcich sa sankcií a opatrení Spoločenstva, Rec(2018)5 týkajúcom sa detí s uväznenými rodičmi, Rec(2003)22 o podmienečnom prepustení, Rec(2006)13 o využívaní vyšetrovacej väzby, podmienkach, za akých sa uskutočňuje a poskytovaní záruk proti zneužitiu, Rec(2008)11 o Európskych pravidlách pre mladistvých páchateľov podrobených sankciám a opatreniam a odporúčanie Rec(2010)1 o probačných pravidlách Rady Európy. Pokiaľ ide o odporúčania R(99)22 o preplnenosti väzníc a náraste stavu väzenskej populácie, v prílohe k nemu sú definované základné princípy. Podľa prvého z nich by pozbavenie osobnej slobody malo byť považované za poslednú možnosť a byť nariaďované len vtedy, keď sú vzhľadom na závažnosť trestného činu akékoľvek iné sankcie alebo opatrenia zjavne nedostatočné. Podľa štvrtého z nich by mali štáty zvážiť možnosť dekriminalizácie určitých typov trestných činov alebo ich preklasifikovať tak, aby sa na ne nevzťahovali tresty odňatia slobody. Pokiaľ ide o odporúčanie Rec(2014)4 o elektronickom monitorovaní Výbor ministrov RE odporučil vládam členských štátov RE, aby pri prehodnocovaní príslušných právnych predpisov a praxe prijali všetky vhodné opatrenia na uplatnenie zásad týkajúcich sa elektronického monitorovania uvedených v prílohe k tomuto odporúčaniu. V úvode tohto odporúčania Výbor ministrov RE inter alia vyjadril súhlas s tým, že pozbavenie slobody by sa malo použiť ako posledná možnosť a že s väčšinou podozrivých a páchateľov možno účinne a z hľadiska vynaložených nákladov efektívne zaobchádzať v rámci komunity. Ďalej uviedol, že pokračujúci rast väzenskej populácie môže viesť k podmienkam pozbavenia osobnej slobody, ktoré nie sú v súlade s článkom 3 Dohovoru, ako to zdôrazňuje príslušná judikatúra ESĽP. Zopakoval, že preplnenosť väzníc a rast väzenskej populácie sú hlavnou výzvou pre väzenské správy a systém trestného súdnictva ako celok, a to tak z hľadiska ľudských práv, ako aj efektívneho riadenia väzenských inštitúcií a uznal, že elektronické monitorovanie používané v rámci procesu trestného súdnictva môže pomôcť obmedziť uchyľovanie sa k pozbaveniu osobnej slobody a zároveň zabezpečiť účinný dohľad nad podozrivými a páchateľmi v komunite, a tak pomôcť predchádzaniu trestnej činnosti.

Vzhľadom na vyššie opísanú situáciu podporujeme aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, pričom poukazujeme aj na fakt, že k pochybeniam majúcim vplyv na základné ľudské práva a slobody identifikovaným najvyššími súdnymi autoritami došlo v mnohých prípadoch v rámci výkonu jej právomoci.

Na záver opätovne, ako aj v prvej Výzve z roku 2021, konštatujeme, že považujeme za nebezpečné, ak je porušovanie princípov právneho štátu na Slovensku a zabraňovanie potrebným legislatívnym zmenám odôvodňované zo strany opozície a niektorých mimovládnych organizácií neadekvátnym odkazom na európske hodnoty. Je podľa nás nanajvýš dôležité, aby sa príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy dištancovali od krokov slovenskej opozície, ak nie sú v súlade s princípmi právneho štátu. O situácii na Slovensku budeme tieto medzinárodné inštitúcie informovať.


       Signatári výzvy :


1.    JUDr. Milan Ľalík – emeritný sudca, bývalý podpredseda ÚS SR

2.     Dr.h.c.prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc.

3.     Dr.h.c.prof. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD.

4.     Doc. JUDr. Branislav Fábry PhD.- vysokoškolský pedagóg

5.     JUDr. Marica Pirošíková, PhD.- advokátka, poradkyňa ministra spravodlivosti SR

6.     JUDr. Tomáš Suchý, PhD.- advokát a vysokoškolský pedagóg

7.     JUDr. Martin Píry, PhD.- vysokoškolský pedagóg

8.     JUDr. Štefan Harabin, sudca NS SR, dvojnásobný predseda Súdnej rady SR a NSSR, podpredseda vlády SR pre legislatívu a bývalý minister spravodlivosti SR

9.     JUDr. Eva Bieliková- sudkyňa

10.   JUDr. Ing. Gréta Noé, LLM, PhD.- advokátska koncipientka

11.   JUDr. Štefan Neszméry- advokát

12.   JUDr. Zuzana Štrbáková- advokátka

13.   JUDr. Martin Ribár- advokát

14.   JUDr. Marián Bošanský – advokát

15.   JUDr. Lucia Matejová – advokátka

16.   Mgr. Judita Laššáková

17.   JUDr. Katarína Rusnáková- emeritná sudkyňa

18.   JUDr. Danica Rusnák Borisová- advokátka

19.   JUDr. Miroslav Zobok- advokát

20.   JUDr. Andrej Gara- advokát

21.   Mgr. Eva Garová- advokát

22.   JUDr. Ing. Ľubomír Havlík- advokát

23.   Doc. JUDr. Adrián Vaško, PhD.- vysokoškolský pedagóg

24.   JUDr. Dagmar Buchalová – sudkyňa

25.   JUDr. Martin Pohovej- advokát

26.   JUDr. Marta Jasíková- advokátka

27.   JUDr. Loránt Kósa- advokát

28.   JUDr. Katarína Roskoványi- prokurátorka GP SR

29.   JUDr. Jaroslav Kozolka – prokurátor GP SR

30.   JUDr. Roman Benedikovič – emeritný sudca

31.   JUDr. Peter Rajňák- sudca

32.   JUDr. Daniela Ellen Rajňáková- sudkyňa

33.   Mgr. Filip Gašparec- advokát

34.   JUDr. Jaroslav Klátik- advokát

35.   JUDr. Bohumil Novák- advokát

36.   JUDr. Zita Leimbergerová- sudkyňa

37.   JUDr. Michal Mandzák- advokát

38.   JUDr. Ľubomír Lipovský- advokát

39.   Mgr. Filip Ľupták – VSÚ

40.   JUDr. Vladimír Mitro- advokát

41.   PhDr. JUDr. Igor Kleniar, PhD.

42.   Mgr. Igor Cibula- advokát

43.   JUDr. Roman Balco – advokát

44.   JUDr. Peter Filip- advokát

45.   JUDr. Peter Erdős – advokát

46.   JUDr. Dušan Ivan- advokát

47.   JUDr. Bernard Pekár- advokát

48.   Mgr. Jaroslav Polko

49.   Mgr. Elena Szabóová- advokátka

50.   JUDr. Jakub Križan- advokát

51.   JUDr. Marcela Morsztýnová- advokátka

52.   JUDr. Erik Magál- advokát

53.   JUDr. Tatiana Biedniková- emeritná sudkyňa

54.   JUDr. Helena Nagyová

55.   Mgr.  Adriana Lichnerová

56.   Mgr. Viera Hradiská

57.   Mgr. Jakub Môcik- advokátsky koncipient

58.   JUDr. Viera Vadovická – advokátka

59.   JUDr. Ľubomír Urmanič

60.   Mgr. Simona Uhrinová, MBA, LL.M- advokátka

61.   JUDr. Alena Gajdošová

62.   JUDr. Helena Kožíková – emeritná sudkyňa

63.   JUDr. Jana Tamášiová

64.   JUDr. Dušan Repák- advokát

65.   JUDr. Martin Gajňák

66.   JUDr .Ayše Pružinec Eren – sudkyňa
67.   Mgr. Dalibor Miľan – sudca
68.   JUDr. Vladimír Šebo – advokát
69.   JUDr. Želmíra Šebová – emeritná sudkyňa

70.   JUDr. Soňa Soboňová –  advokátka

71.   Mgr. Marián Michnica

72.   Mgr. Dušan Oravec – advokát

73.   JUDr. Róbert Baran

74    JUDr. Martin Žuffa, PhD.

75.   JUDr. Matej Bobovský

76.   JUDr. Erik Schmidt – advokát

77.   JUDr. Eva Goconová – advokátka

78.   Mgr. Zuzana Zajíčková – advokát

79.   JUDr. Ľubomír Bušík, PhD. – sudca

80.  JUDr. Stanislav Ďuríček

81.  JUDr. Peter Gdovin – advokát

82.            Viera Vadovická – advokát

83.  JUDr. Tatiana Biedniková – sudkyňa

84.  JUDr. Viliam  Košút

85.  JUDr. Helena Loduhová – emeritná sudkyňa

86.  Mgr. František Peniaško – advokát

87.  JUDr. Ľubomír Krajny

88.  JUDr. Daniela Konečná – emeritná advokátka

89.  JUDr. Peter Krivák – advokát

90.  JUDr. Adriana Soldán Steinerová

91.  JUDr. Iveta Bžánová – notár

92.  JUDr. Peter Oreško – advokát

93.  Mgr. Martin Škuba – advokát

94.  JUDr. Valéria Haščáková – advokát

95.  JUDr. Ján Jamrich – sudca

96.  JUDr. Jozef Onďák – advokát

97.  JUDr. František Polák – advokát

98.  JUDr. Ivan Hubka – advokát

99.  JUDr. Milan Križalkovič – advokát

100. JUDr. Petra Hatalová – advokát

101. JUDr. Katarína Rosinová – advokátka

102. JUDr. Janka Fabriciová 

103. JUDr. Ingrid Šamajová 

104. JUDr. Michal Irsák – emeritný notár – advokát

105. Mgr. Ivan Antal – sudca

106. JUDr. Milan Mitterpák – sudca

107. JUDr. Michaela Wewberová – advokát

108. JUDr. Blaťena Rusnáková – emeritná prokurátorka

109. JUDr. Vojtech Főldes – advokát

110.  Mgr. Viera Főldesová – advokát

111. JUDr. Michaela Ševčíková 

112. Mgr. Roman Toman, PhD. – advokát

113. Mgr. Peter Ivor – advokát

114. JUDr. Mária Tvrdíková – sudkyňa

115. JUDr. Vladimír Zimányi – sudca 

116. Mult. Dr. h. c. prof. JUDr. Mojmír Mamojka, CSc. – dekan PF UK v Bratislave, dekan PF UMB B. Bystrici, predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR, emeritný sudca ÚS

117. JUDr. Peter Púchovský – advokát

118. Mgr. Miroslav Ľuba

119. JUDr. Miroslav Mikuš – advokát

120. JUDr. Michal Švec – advokát

121. JUDr.  Miroslava Petrovičová, LL.M. – advokátka

122. JUDr. Matej Kán – advokát

123. JUDr. Radoslav Hajdúch, LL.M. – advokát

124. JUDr. Dušan Ďurík – advokát

125. JUDr. Radoslav Kačur – advokát

126. JUDr. Daniela Bergerová – sudkyňa

127. JUDr. Martin Janáč – advokát

128. JUDr. Gabriela Šimonová – sudkyňa

129. Mgr. Ianko Trojak – advokát

130. JUDr. Mgr. Jozef Šimon, CSc. 

131. JUDr. Ján Kubiš – advokát

132. JUDr. Stanislava Bezáková – emeritná sudkyňa

133. JUDr. Pavol Špaček – advokát

134. JUDr. Ladislav Tichý 

135. JUDr. Igor Burger – sudca

136. JUDr. Milam Valašik – advokát

137. Mgr. Katarína Pjatáková 

138. JUDr. Dávid Matyšák, EMBA, LL.M. – advokát

139. Mgr. Jana Pašková – advokát

140. JUDr. Katarína Ondrejáková – sudkyňa

141. JUDr. Jarmila Maximová –  emeritná sudkyňa

142. JUDr. Monika Nádaská – advokát

143. JUDr. Andrej Liga 

144. JUDr. Tomáš Nemček – advokát

145. JUDr. Bianka Gelačíková – sudkyňa

146. JUDr. Róbert Jano – advokát

147. JUDr. Viktor Križiak – advokát

148. JUDr. Ladislav Janči – advokát

149. JUDr. Milan Ščigulinsky

150. JUDr. Juraj Almasi 

151.           Roman Kolev

152. JUDr. Milan Rojček

153. JUDr. Ildokó Osvaldová

154. JUDr. Eva Železníková

155. JUDr. Ladislav Gál 

156. JUDr. Jozef Tarabčák

157. JUDr. Alexander Filo

158. JUDr. Oľga Nižňaská – sudca

159. JUDr. Lukáš Machala

160. JUDr. Ing. Michal Ševčík, PhD.

161. JUDr. Patrícia Krásna, PhD., LL.M.

162. Mgr. Jaroslav Polko

163. JUDr. Ladislav Kopál





































Výzva slovenských právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu v Slovenskej republike

justice

‚‚ Veritatem sequi et tueri iustitiam ‘‘

 

‚‚ Hľadaj pravdu a chráň spravodlivosť ‘‘

 

‚‚ Právu a spravodlivosti sa v nejakej krajine darí nielen vďaka tomu, že sudca sedí na stoličke

v ustavičnej pohotovosti a že polícia vysiela drábov, ale preto, lebo k tomu každý prispieva svojím dielom. Každý je povolaný a povinný rozšliapnuť hlavu hydre svojvôle a nezákonnosti, bez ohľadu na to, kde ju vystrčí. Každý, kto užíva požehnania práva, má aj zo svojej strany prispievať k tomu, aby sa moc zákona a úcta k nemu zachovávali, skrátka, každý je rodeným bojovníkom za právo v záujme celej spoločnosti ‘‘

 

Rudolf von Ihering

právny vedec

 

My, bývalí a súčasní členovia súdnych orgánov, advokáti, akademici a príslušníci ďalších právnických profesií, týmto vyzývame na dôsledné zachovávanie princípov právneho štátu v Slovenskej republike. Naše výhrady k porušovaniu týchto princípov už dlhšie verejne komunikujeme prostredníctvom článkov, odborných vyjadrení, či blogov a skupina sudcov napísala aj Výzvu na zachovanie demokracie a právneho štátu v Slovenskej republike. Očakávaná reakcia v konaní kompetentných minimálne v podobe odbornej verejnej diskusie však nenastala, odpoveďou je naopak mlčanie, v niektorých prípadoch dokonca zastrašovanie, či osobné invektívy.

Uvedomujeme si, že existujú sťažené podmienky pre napĺňanie princípov právneho štátu v čase pandémie COVID-19. Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva však zdôrazňuje, že aj v prípade núdzového stavu musí prevažovať základná zásada právneho štátu. V tejto súvislosti zásada nevyhnutnosti naznačuje, že počas núdzového stavu môžu nastať iba také obmedzenia ľudských práv a zmeny v rozdelení právomocí, ktoré sú nevyhnutne potrebné na prekonanie výnimočnej situácie. Účel týchto obmedzení a zmien v rozdelení právomocí musí zároveň v podstate spočívať v prekonaní núdze a v návrate k normalite. Z týchto dôvodov nemožno ospravedlniť obmedzenia ľudských práv a zmeny v rozdelení právomocí, ktoré by nijako nesúviseli s núdzovou situáciou. Zároveň odporúča, aby v čase stavu núdze nedochádzalo k ústavným zmenám. Na Slovensku sú tieto odporúčania úplne ignorované a miera porušovania princípov právneho štátu mimoriadne vysoká. Verejne prezentované žiadosti viacerých odborníkov vyzývajúce na to, aby boli závažné ústavné zmeny vopred prerokované s Európskou komisiou pre demokraciu prostredníctvom práva ostali nepovšimnuté. Predstavitelia výkonnej moci Slovenskej republiky a ústavná väčšina Národnej rady SR hrubo porušujú svoje povinnosti, ktoré Slovenskej republike, jej orgánom a predstaviteľom vyplývajú z členstva v Rade Európy a Európskej únii.

V tomto ohľade upozorňujeme na nasledujúce zlyhania:

1. Slovenská republika je štát s flexibilnou ústavou a na jej zmenu stačí súhlas troch pätín poslancov v jednokomorovej Národnej rade SR. Negatívne vnímame, že súčasná parlamentná väčšina odstraňuje brzdy a protiváhy zo strany ostatných mocí v štáte. V decembri 2020 parlament svojim rozhodnutím zakázal Ústavnému súdu SR preskúmavať súlad ústavných zákonov s materiálnym jadrom ústavy, a to bez náležitej odbornej diskusie a napriek výslovnému nesúhlasu predsedu Ústavného súdu SR, ako aj napriek vážnym výhradám odbornej verejnosti. Týmto spôsobom vládna koalícia neprimerane zvýšila svoju zákonodarnú moc tým, že odstránila hlavnú brzdu zo súdnej moci, ktorá by ju mohla kontrolovať. Z hľadiska zachovania demokracie a právneho štátu je dôležité, aby rozhodnutia Národnej rady SR prijaté politickou väčšinou mohol posudzovať Ústavný súd SR ako konečná nezávislá súdna inštancia.

2. Súčasne oslabením právomoci Ústavného súdu SR prijala Národná rada SR ústavný zákon, ktorý jej umožní predlžovať núdzový stav na neobmedzene dlhý čas, ak vláda každých 40 dní požiada parlament o súhlas s predĺžením, ktorý má byť udeľovaný dodatočne do 20 dní. Rozumieme potrebe vyhlásenia núdzového stavu a jeho trvania z hľadiska ochrany verejného zdravia, ale je dôležité, aby sa tento inštitút nezneužíval a nevymkol z ústavnej kontroly.

3. Extrémne riskantné je aj využívanie skrátených legislatívnych konaní. V roku 2020 bolo takto prijatých viac ako 60 zákonov. Mnohé z prijatých legislatívnych zmien však vôbec nesúviseli s pandémiou a jej dôsledkami. Došlo napríklad k významnej zmene zákona o Súdnej rade SR a prijatiu viacerých ústavných zmien. Takýto spôsob tvorby práva znemožňuje zapojenie verejnosti do legislatívneho procesu a je v rozpore s princípmi otvoreného vládnutia. Vylúčená nebola len odborná verejnosť z tretieho sektora, ale aj experti pôsobiaci vo vládnych rezortoch, v Súdnej rade SR, na Najvyššom súde SR, Generálnej prokuratúre SR, či v akademickej oblasti.

4. Medzi porušovanie princípov právneho štátu patrí aj retroaktívne pôsobenie zákonov v rozpore s princípmi právnej istoty, navyše prijatých v skrátenom legislatívnom konaní. Exemplárnym príkladom je Ústavným súdom SR pozastavená účinnosť ustanovenia zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia z októbra 2020, vylučujúceho právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania protiepidemických opatrení. Ústavný súd SR návrh prezidentky SR namietajúci nesúlad uvedeného ustanovenia s ustanoveniami ústavy a ústavného zákona o bezpečnosti štátu prijal na ďalšie konanie. Ďalším kontroverzným opatrením na vylúčenie kompenzácie v tejto oblasti boli právne normy, ktoré dovoľovali obchodníkom nechať svoje obchody otvorené, zakazovali však spotrebiteľom navštevovať ich. V tomto prípade môže ísť o neobvyklú formu obchádzania zákona.

5. Počas prijímania protiepidemických opatrení dochádza často k neodôvodneným, nelogickým, vzájomne rozporuplným a neprimeraným zásahom do ľudských práv, o ktorých sú verejnosť a dotknuté orgány verejnej moci informované veľmi neskoro, pričom zodpovední nereflektujú upozornenia a názory relevantných odborných komôr, vrátane Slovenskej lekárskej komory plytvajúc tak pri mnohých opatreniach obmedzenými personálnymi, finančnými či materiálnymi zdrojmi Slovenskej republiky. K závažným a masívnym zásahom do ľudských práv nedochádza prostredníctvom zákona, ale na základe hybridných aktov Úradu verejného zdravotníctva, ktorého pôsobnosť je v mnohých oblastiach sporná. Vyhlášky tohto úradu sú síce všeobecne záväznými právnymi predpismi, avšak vzhľadom na osobitný status Úradu verejného zdravotníctva (nejde ani o ústredný ani o miestny orgán štátnej správy) nie je možné iniciovať preskúmanie súladu jeho vyhlášok s ústavou a ústavnými zákonmi na Ústavnom súde SR.

6. Od zákonodarnej a výkonnej moci možno očakávať také kroky, ktoré prinášajú politickým stranám popularitu. Súdna moc však má a musí fungovať na iných princípoch. Obavy preto vyvoláva zmena fungovania justície a orgánov činných v trestnom konaní, najmä ich snaha o získanie popularity u verejnosti. Uvedomujeme si dlhoročnú existenciu problémov na súdoch, prokuratúre, či v polícii. Odpoveďou sa však nesmie stať populistická snaha o nezákonný postup v boji proti kriminalite. Princípy právneho štátu a platné právo treba dodržiavať aj vtedy, keď vedú k nižšiemu počtu trestných stíhaní a následných odsúdení v trestnom konaní, či k nižšiemu počtu väzobne stíhaných osôb.

7. Veľkým problémom súčasného stavu je zneužívanie inštitútu väzby na vytváranie nátlaku na obvineného s cieľom získať jeho priznanie, či spoluprácu pri odhaľovaní inej trestnej činnosti. Väzobná forma stíhania by nemala byť používaná ako pravidlo a orgány činné v trestnom konaní, politici a verejnosť, by si mali uvedomovať, že nejde o druh trestu. Za zásadný problém považujeme väzbu v prípadoch, v ktorých dochádza k zjavným prieťahom v trestnom konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Takáto pokračujúca väzba je v úplnom rozpore so zárukami článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na problémy súvisiace s aplikovaním inštitútu väzby na Slovensku, opakovane upozornila aj Slovenská advokátska komora, ktorá volá po verejnej diskusii na túto tému.

8. Kľúčovým komponentom právneho štátu je princíp prezumpcie neviny, ktorý by mal byť plne rešpektovaný. Tento princíp je ale masívne porušovaný zo strany politikov, ako aj médií, a to bez očakávaných následkov. Vládna moc sa snaží porušovaním princípu prezumpcie neviny pôsobiť ako tá, ktorá stíha kriminálnikov a navodzuje tým v spoločnosti veľmi nebezpečnú atmosféru nenávisti.

9. Niektoré udalosti roku 2020 vyvolávajú obavu z ponižujúceho zaobchádzania vo väzbe, pričom existujú podozrenia, že cieľom takýchto praktík je získanie priznania obvineného. Pokiaľ ide o podmienky väzby v Slovenskej republike, upozorňujeme na urýchlenú potrebu ich zosúladenia s európskymi štandardmi. V tomto ohľade sú dlhodobo ignorované odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia (CPT). Podľa nich je neprípustné, aby osoby v tzv. kolúznej väzbe trávili 23 hodín v cele bez možnosti ďalších aktivít a s veľmi nízkym počtom návštev.

10. Obavy vzbudzuje aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom, ktorým je umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám. Poukazujeme na nadužívanie uvedeného inštitútu bez dôsledného preverenia výpovedí takýchto osôb, umožňujúc im využívanie neprimeraných výhod (napr. absencia zadržania a vznesenie obvinenia, dokonca nezaistenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti). Takéto neprimerané výhody pre spolupracujúcich svedkov v prípade, ak je ich výpoveď jediným priamym dôkazom voči obvinenému, označil Európsky súd pre ľudské práva v prípade Adamčo proti Slovensku ako nesúladné s právom na spravodlivé súdne konanie.

11. Za veľký problém považujeme vzťah orgánov činných v trestnom konaní a médií. Napriek tomu, že sa informácie vynášajú zo spisov systematicky, dlhodobo a vybraným médiám, ktoré následne prezentujú svoj zaujatý a subjektívny pohľad, štátne orgány doposiaľ na tieto mediálne excesy nereagovali a únik informácií nezastavili. Kompetentní podľa nám dostupných informácií zatiaľ nezasiahli ani pri tak závažnom porušovaní pravidiel trestného procesu a práva na obhajobu, akým je zverejňovanie zápisníc obvinených z prípravného konania v celom znení, ktoré majú potenciál ako vážne procesné pochybenia ohroziť zákonnosť takýchto trestných konaní a v ich dôsledku aj samotné rozhodovanie o vine, či nevine stíhaných osôb.

12. Domnievame sa, že spolupráca orgánov činných v trestnom konaní s médiami má v súčasnosti systematický charakter. Často ide o „divadlo pre verejnosť“, ktorá si želá prísny postup v boji proti korupcii: objavili sa i prípady, keď novinár vopred oznámil, kedy pôjde na zadržanie verejného funkcionára. Mediálny záujem sa zneužíva na diskreditáciu konkrétnych osôb. V mnohých prípadoch na zadržanie verejných funkcionárov, ktorí boli vypočutí len ako svedkovia a spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní sa predtým nevyhýbali, nebolo treba posielať špeciálne komando a ponižovať ich s putami na rukách za aktívnej účasti novinárov. Vytvára sa tým síce dojem tvrdého postupu štátnych orgánov, ale ten reálne na dôkaznej situácii nič nemení. Mnohí takto zadržaní boli obratom prepustení, a to dokonca aj bez vznesenia obvinenia po tom, ako boli vypočutí len v postavení svedka, avšak bulvárna fotografia s putami na rukách za asistencie špeciálneho komanda ostáva už s nimi spojená bez ohľadu na ich vinu či nevinu. V právnom štáte sa musí dodržiavať právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Základný princíp trestného konania „Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.” sa vo svetle týchto postupov stáva iba frázou.

13. Znepokojujú nás aj vzťahy medzi vládnucimi politikmi a súdnou mocou. Akékoľvek rozhodnutia zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov nie je vhodné prezentovať ako úspech výkonnej moci (ako je to často konkrétnymi politikmi prezentované). Toto pripomína rétoriku totalitných režimov, ktoré si svoju popularitu budujú a v minulosti aj v našej republike budovali aj takýmito procesmi. Rovnako nie je možné akceptovať politické vyhlásenia členov vlády o zabezpečení beztrestnosti pre údajných páchateľov výmenou za poskytnutie informácie, pretože na takéto vyhlásenia nemajú žiadnu oporu v právnom poriadku.

14. Je neprípustné, aby súčasná vládna moc zbavovala sudcov za ich rozhodnutia rozhodovacej imunity, ktorú im garantuje ústava a iným verejným funkcionárom vydávajúcim rozhodnutia v trestnom, správnom alebo inom konaní rozhodovaciu imunitu naďalej zachovávala. Tento krok môže veľmi ohroziť nezávislosť súdnictva, osobitne v kombinácii s novozavedeným druhom trestného činu „ohýbania práva“. V konečnom dôsledku budú mať takéto reformy justície negatívny dopad na účastníkov súdnych konaní, ktoré sa v dôsledku systematicky vyvíjaného nátlaku tak na sudcov (zavádzaním nových trestných činov s nejasne formulovanými základnými znakmi skutkových podstát), ako aj intenzívnych snáh obmedziť bez relevantného dôvodu nezávislosť advokácie, dočkajú len spomalenia procesu a formalistického rozhodovania, ktoré nemožno v 21. storočí v civilizovanom svete považovať za spravodlivé, a ani za správne. Spravodlivosť a prístup k nej sa prostriedkami prezentovanými vládou a jej činiteľmi občanovi nepochybne vzďaľujú, na čom sa zhodujú v zásade všetky justičné povolania.

15. Výhrady k reforme súdnictva vyjadrilo aj predsedníctvo Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) vo svojom stanovisku, a to k trom oblastiam reformy súdnictva – k zásahom do funkčného obdobia členov súdnej rady, k preloženiu sudcov na nižší súd bez súhlasu pri zmene systému súdov a k funkčnej imunite sudcov. Podľa stanoviska novela ústavy, ktorá ustanovuje výslovnú možnosť odvolať predsedu, podpredsedu a člena súdnej rady kedykoľvek pred uplynutím ich funkčného obdobia, nie je v súlade so štandardmi CCJE a európskymi štandardmi, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva vo všeobecnosti. Opatrenia, ktoré narúšajú istotu funkčného obdobia členov súdnej rady, vyvolávajú podozrenie, že zámerom týchto opatrení je ovplyvňovať jej rozhodnutia. Zamýšľané opatrenie nevyhnutne povedie k spolitizovaniu, alebo prinajmenšom k zdaniu spolitizovania činnosti súdnej rady, pretože jej členovia budú závisieť od tých, ktorí ich zvolili alebo vymenovali, nielen pri svojom vymenovaní, ale aj pri výkone svojho mandátu. Mandát členov súdnej rady by sa mal skončiť až uplynutím ich funkčného obdobia, odchodom do dôchodku, rezignáciou alebo smrťou alebo ich odvolaním z funkcie v prípade tak hrubého nesprávneho konania, ktoré takýto postup odôvodňuje. Pokiaľ ide o zmenu, ktorá zavádza preloženie sudcov na nižší súd bez súhlasu pri zmene súdneho systému, táto bude podľa stanoviska v súlade s európskymi normami iba za predpokladu, že budú dodržané zásady istoty funkčného obdobia a nepreložiteľnosti, ktoré sú kľúčovými prvkami nezávislosti sudcov. V tejto súvislosti by sa mali ďalej zaviesť presné a jasné ustanovenia na legislatívnej úrovni. CCJE kritizuje aj pozmeňujúci návrh obmedzujúci funkčnú imunitu sudcov, ktorý podstatne znižuje existujúcu záruku súdnej nezávislosti. Na záver stanoviska sa zdôrazňuje, že boj proti korupcii by nemal narušiť zásadu nezávislosti súdnictva.

16. Tzv. súdna mapa ako reforma justície opäť pod vlajkou odstránenia korupcie je zbytočne drahým experimentom, ktorý len vzdiali občana od spravodlivosti, predĺži dĺžku konania, predraží náklady konaní v konečnom dôsledku aj pre štát a zníži kvalitu rozhodnutí (znižovanie vstupných požiadaviek s cieľom domnelej špecializácie totiž nie je cesta k skvalitneniu rozhodovania a k zvýšeniu kvality ľudských zdrojov v justícii). Navyše je výsledkom procesu, z ktorého boli odborné výhrady tých najpovolanejších – sudcov, úplne vylúčené.

17. Veľmi citlivo z pohľadu zachovania princípov právneho štátu vnímame aj snahu ohroziť, či dokonca pripraviť advokáciu na Slovensku o jej nezávislosť, a to najmä v oblasti disciplinárneho konania. Relevantné výhrady dotknutej samosprávy, ako aj jej jednotlivých členov k nesprávnosti a nedôvodnosti takého postupu sú buď prehliadané alebo negované tvrdeniami o nefunkčnosti disciplinárnych konaní SAK, ktoré však vychádzajú z absencie poznania samotných predpisov, priebehu konania a disciplinárnych rozhodnutí. Na vážnosť situácie upozornil predsedu vlády SR vo svojom liste predseda Rady advokátskych komôr Európy (CCBE), v ktorom vyjadril podporu nezávislej advokácii na Slovensku.

18. So znepokojením vnímame ako vládna moc a niektoré provládne orientované médiá napádajú slobodu slova. Autorov názorov, ktoré sú v opozícii (nie však politickej, ale len názorovej) s ich presvedčením zosmiešňujú, ponižujú a diskreditujú.

19. Na záver konštatujeme, že považujeme za nebezpečné, ak odstraňovanie princípov právneho štátu na Slovensku prebieha v mene európskych hodnôt. Štátne inštitúcie často opakujú, že svojimi krokmi sa snažia Slovensko zakotviť v euro-atlantickom priestore. Je preto nanajvýš dôležité, aby sa príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy dištancovali od krokov slovenských štátnych inštitúcii, ak nie sú v súlade s princípmi právneho štátu. O situácii na Slovensku budeme tieto medzinárodné inštitúcie ďalej informovať.

Signatári výzvy :

Sudcovia:

1.      JUDr. Milan Ľalík, emeritný sudca NS SR, bývalý podpredseda Ústavného súdu SR

2.      JUDr. Patrik Števík, OS BA II

3.      JUDr. Eva Bieliková, OS BA II

4.      JUDr. Dagmar Buchalová, OS BA II

5.      JUDr. Ayše Pružinec Eren, KS BA

6.      JUDr. Dana Jelínková- Dudzíková, OS BA I

7.      Mgr. Marcela Kosová, KS BA, členka Súdnej rady SR

8.      JUDr. Boris Tóth, KS BA predseda

9.      JUDr. Roman Benedikovič, OS BA V

10.  JUDr. Michaela Frimmelová, KS BA

11.  JUDr. Ľubica Novotná, OS BA II

12.  JUDr. Martin Smolko, OS TT

13.  JUDr. Peter Šamko, KS BA

14.  JUDr. Magda Floreková, KS BA

15.  JUDr. Blanka Malichová, KS BA

16.  JUDr. Peter Rajňák, OS Nové Zámky

17.  JUDr. Iveta Zelenayová, KS BA

18.  JUDr. Nora Vladová, predseda OS BA II

19.  JUDr. Oľga Nižňanská, OS BA II

20.  JUDr. Pavol Juhás, OS BA II

21.  JUDr. Ján Golian, OS BA I, predseda

22.  JUDr. Erika Némethová Stiffelová, OS BA V

23.  JUDr. Roman Huszár, KS BA

24.  JUDr. Monika Valašíková PhD., NS SR

25.  JUDr. Viera Malinowska, OS BA Malacky

26.  JUDr. Zuzana Mališová, NS SR

27.  JUDr. Andrea Kralovičová, OS Malacky

28.  JUDr. Michaela Králová, KS BA

29.  JUDr. Monika Školníková,  KS BA

30.  JUDr. Danica Veselovská, KS BA

31.  Mgr. Adriana Šimková, OS Malacky

32.  JUDr. Dana Káčerová, OS BA I

33.  JUDr. Zuzana Bartalská, OS BA V

34.  JUDr. Alena Purgat Martinusová, OS BA V

35.  JUDr. Jana Hatalová PhD., NS SR

36.  JUDr. Ľubomír Hudák, emeritný sudca, bývalý predseda OS Malacky

37.  JUDr. Iveta Willantová, OS BA V

38.  JUDr. Katarína Ondrejáková, OS Malacky

39.  Mgr. Anna Križáková, OS BA V, predseda

40.  JUDr. Daniela Bergerová, OS BA V

41.  Mgr. Zita Leimbergerová, OS BA V

42.  JUDr. Renáta Nemčeková PhD., OS BA V

43.  JUDr. Vladimíra Slobodová,  OS BA V

44.  Mgr. Dáša Štefániková, OS BA V

45.  Mgr. Eva Vallová, OS BA V

46.  Mgr. Jana Weissová Bakičová, bývalá sudkyňa

47.  JUDr. Roman Fitt, OS BA III, predseda

48.  JUDr. Maroš Maškovič, OS BA III

49.  JUDr. Petra Priečinská , OS BA II

50.  JUDr. Zuzana Posluchová, KS BA

51.  JUDr. Michaela Pacherová PhD., OS BA II

52.  JUDr. Dáša Filová, KS BA

53.  JUDr. Elena Kúšová, KS BA

54.  JUDr. Paulína Pacherová, KS BA

55.  JUDr. Dana Šiffalovičová, KS BA

56.  JUDr. Jana Grendárová, OS BA IV

57.  Mgr. Michal Kačani, OS BA I

58. JUDr. Daniela Kotrecová, OS BA IV predseda

59. Mgr. Miroslav Lehoczký, bývalý sudca OS Malacky

60. JUDr. Elena Erbenová, emeritná sudkyňa KS Bratislava

61. JUDr. Ľudmila Králiková, emeritná sudkyňa

62. JUDr. Natália Slivenská, sudkyňa OS Trnava

63. JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová, OS BA I

64. JUDr. Ina Šingliarová OS BA V

65. JUDr. Branislav Harabin, OS BA I

66. JUDr. Zuzana Kučerová, KS BA

67. JUDr. Marek Filo, OS TT

68. Mgr. Vladimír Zimányi, OS PN

69. JUDr. Jana Kurnotová, OS Malacky

70. JUDr. Iveta Halvoňová, OS BA III

71. JUDr. Martin Kolesár, KS KE

72. JUDr. Roman Farkaš, sudca OS BA II

73. JUDr. Ondrej Hvišč, PhD., KS KE

74. JUDr. Stanislav Libant

75. Mgr. Andrea Hadnagyová, OS PN

76. JUDr. Peter Brňák sudca NS SR, bývalý sudca Ústavného súdu

77. JUDr. Jana Tvrdá, OS PN

78. Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová, KS BA

79. JUDr. Igor Burger, emeritný sudca NS SR, NS ČSFR

80. JUDr. Zuzana Hlistová, sudca OS BA I

81. JUDr. Mária Petrušková, OS Poprad

82. Mgr. Zuzana Antalová, OS BB

83. Ing. Mgr. Anna Přikrylová, OS Malacky

84. Mgr. Pavol Tomík, OS BA I

85. JUDr. Milota Tóthová, emeritná sudkyňa KS BA

86. JUDr. Róbert Jankovský, OS Považská Bystrica

87. JUDr. Marián Dunčko, KS Trenčín

88. JUDr. Oliver Kolenčík, KS Nitra

89. JUDr. Magdaléna Bošková OS BA I

90. JUDr. Ivo Hlucháň, OS Považská Bystrica

91. JUDr. Beata Gešvantnerová, OS Prievidza

92. JUDr. Michal Mravec, OS Čadca

93. JUDr. Katarína Kochan Mórová, OS BB

94. Mgr. Dalibor Miľan, OS Zvolen

95. JUDr. Ľubomír Bundzel, KS TT

96. JUDr. Eva Hudobová, emeritná sudkyňa NS SR

97. JUDr. Terézia Mecelová, KS TT

98. JUDr. Gabriela Šimonová, emeritná sudkyňa NS SR

99. JUDr. Ida Takáčová, emeritná sudkyňa

100. JUDr. Katarína Zaťková, OS Malacky

101. JUDr. Jana Ocelková, OS Pezinok

102. JUDr. Helena Lodúchová, bývalá sudkyňa

103. Mgr. Eva Strašková, emeritná sudkyňa

104. JUDr. Pavel Lukáč, KS Nitra

105.  JUDr. Edita Kušnírová – bývalá sudkyňa OS RV

106. JUDr. Anna Repková – emeritná sudkyňa KS BA

107. JUDr. Bianka Gelačíková – emeritná sudkyňa KS BA

108. JUDr. Viera Šebestová, emeritná sudkyňa KS BA

109. JUDr. Viliam Dohňanský, emeritný sudca NS SR

110. JUDr. Róbert Foltán, KS TT

111. JUDr. Milan Straka, KS Trenčín

112. JUDr. Simona Štanglovičová, OS Nitra

113. JUDr. Antónia Bednarčík, OS BA I

114. JUDr. Helena Kosorinová,  emeritná sudkyňa KS BA

115. Mgr. Linda Anovčinová, OS TT

116. JUDr. Viera Sládečková, OS BA III

117. JUDr. Pavol Laczo, KS TT

118. JUDr. Viliam Hlaváč, emeritný sudca

119. JUDr. Harald Stiffel, emeritný sudca NS SR

120. JUDr. Mária Gazdačková, OS Martin

121. JUDr. Eva Fulcová, KS BA

122. JUDr. Miroslava Saxová, OS BA I

123. JUDr. Ľubomír Bundzel st., bývalý sudca

 

 

Advokáti:

1.      JUDr. Marica Pirošíková, bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP

2.      JUDr. Andrea Havelková

3.      JUDr. Matúš Gémeš

4.      JUDr. Mag. Ján Čarnogurský

5.      JUDr. Bohumil Novák

6.      JUDr. Martin Burian

7.      JUDr. Elena Ľalíková

8.      JUDr. Kvetoslava Živčáková

9.      JUDr. Branislav Samec

10.  Mgr. Ľubomír Hagara

11.  Mgr. Ivana Štefanková

12.  JUDr. Lenka Špiriaková PhD.

13.  JUDr. Magdaléna Hromcová

14.  JUDr. Erik Schmidt LL.M Exec. MA

15.  JUDr. Zuzana Čížová

16.  JUDr. Martin Roháľ Iľkiv PhD.

17.  JUDr. Sylvia Hatvany

18.  Mgr. Alexandra Čižmáriková

19.  Mgr. Viktória Hellenbart

20.  JUDr. Juraj Bizoň

21.  JUDr. Martina Kmeťová

22.  JUDr. Miroslav Zobok

23.  JUDr. Pavol Gráčik

24.  JUDr. Soňa Soboňová

25.  JUDr. Zuzana Štrbáková

26.  JUDr. Tomáš Suchý

27.  JUDr. Lenka Maďarová

28.  JUDr. Vladimír Vráblik

29.  JUDr. Beáta Vrábliková

30.  JUDr. Ing. Zuzana Šníderová

31.  JUDr. František Vavráč

32.  JUDr. Katarína Šoltésová

33.  Mgr. Silvia Podlipná

34.  JUDr. Erika Hriňová Czíziová

35.  JUDr. Ján Krnáč

36.  Mgr. Elena Szabóová

37.  JUDr. Zuzana Hancínová

38.  JUDr. Boris Bohunský

39.  JUDr. Tomáš Rosina

40.  JUDr. Zuzana Budská

41.  JUDr. Zuzana Riehsová

42.  JUDr. Pavol Malich

43.  JUDr. Radoslav Hajdúch

44.  JUDr. Ivan Čurilla

45.  Mgr. Michal Šaling

46.  JUDr. Martin Kirňak

47.  JUDr. Matej Hodál

48.  Mgr. Branislav Šuba

49.  JUDr. Peter Jankovský

50.  JUDr. Juraj Kuráň

51.  Mgr. Miloš Glonek

52.  JUDr. Štefan Neszméry

53.  JUDr. Martin Kello

54.  JUDr. Alexander Filo

55.  JUDr. Martin Repáň

56.   JUDr. Peter Ďurica

57.  JUDr. Ľuboš Jurčo

58.  Mgr. Petra Jurčová

59.  JUDr. Michaela Tőrőková

60.  JUDr. Anna Orthová

61.  Mgr. Martin Spišiak

62.  JUDr. Štefánia Bohátová

63.  JUDr. Ján Benčura

64.  JUDr. Jozef  Veselý

65.  JUDr. Ľubica Sopková

66.  JUDr. Stanislav Vilém

67.  JUDr. Milan Valašik

68.  JUDr. Milan Valašik ml.

69.  JUDr. Matej Valašik

70.  JUDr. Radko Timkanič

71.  JUDr. Miroslava Tencerová

72.  JUDr. Michaela Plavková

73.  JUDr. Ján Gereg

74. Mgr. Martina Masárová

75. JUDr. Katarína Chalková

76. JUDr. Michal Treščák, ml.

77. JUDr. Pavol Erben

78. JUDr. Ing. Veronika Puškár Škodová, PhD.

79. JUDr. Marián Prievozník, PhD.

80. JUDr. Martin Bezák, PhD.

81. JUDr. Peter Weis

82. JUDr. Miroslav Abelovský

83. Mgr. Juliana Sumková

84. JUDr. Martin Čizmárik

85. JUDr. Viera Kuruczová

86. JUDr. Branislav Pecho

87. JUDr. Martin Bezák

88. JUDr. Renáta Endrödyová

89. JUDr. Zuzana Cenigová

90. Mgr. Peter Ivor

91. JUDr. Erika Beňová

92. JUDr. Alena Virdzeková

93. JUDr. Vojtech Földes

94. Mgr. Viera Földesová

95. JUDr. Zuzana Nabělková

96. JUDr. Renáta Matejová

97. JUDr. Iveta Bračoková

98. JUDr. Lukáš Machala

99. JUDr. František Kurnota

100. Mgr. Jiří Kučera

101. Mgr. Branislav Máčaj

102. JUDr. Michal Rosina

103. Mgr. Patrícia Urbanová

104. JUDr. Stanislav Kováčik

105. Mgr. Ľudmila Krajinčáková Blahová

106. JUDr. František Pitoňák

107. JUDr. Ivan Vanko

108. Mgr. Michaela Weberová

109. JUDr. Róbert Keller

110. JUDr. Karol Kovár

111. Mgr. Pavol Kováčik

112. Mgr. Martin Spišiak

113. Mgr. Ivan Mazanec

114. JUDr. Lenka Ivanová

115. JUDr. Katarína Rosinová

116. Mgr. Vladimír Cipciar

117. Mgr. Matej Heringeš

118. JUDr. Danuša Tichá

119. Mgr. Roman Birčák

120. JUDr. Natália Trubanová

121. Mgr. Matej Krajčí, PhD.

122. JUDr. Peter Škriečka

123. JUDr. Eva Krištofiaková

124. JUDr. Igor Macúch

125. JUDr. Radovan Repa

126. Mgr. Martin Siman

127. JUDr. Erik Magal

128. JUDr. Milan Kuzma

129. JUDr. Edita Gavorová

130. JUDr. Mária Filipová

140. JUDr. Richard Hulín

141. JUDr. Július Buček

142. JUDr. Eva Kocková

143. JUDr. Ľudovít Štanglovič

144. JUDr. Ivica Firstová

145. Mgr. Roman Balco

146. JUDr. Ľuboš Novák

147. JUDr. Ján Kubiš

148. JUDr. Petra Izakovičová

149. Mgr. David Štefanka

150. Mgr. Marianna Tóbiková

151. Mgr. Igor Cibuľa

152. Mgr. Jana Pašková

153. JUDr. Mária Dideková

154. JUDr. Peter Púchovský

155. JUDr. Martin Gubka

156. JUDr. Zoltán Koreň

157. JUDr. Radoslav Kačur

158. JUDr. Eva Skačániová

159. JUDr. Juraj Kula

160. JUDr. Igor Chovan

161. JUDr. Peter Kubík

162. JUDr. Erika Simanová

163. Mgr. Lukáš Kysucký

164. JUDr. Milan Hrbek

165. JUDr. Martina Sečanská

166. Mgr. Ľuboš Kráľ

167. JUDr. Danica Bírošová

168. JUDr. Ingrid Zlochová

169. JUDr. Monika Čambáliková

170. JUDr. Zuzanan Vicianová

171. JUDr. Ľubomír Lipovský

172. JUDr. Danica Rusnák Borisová

173. JUDr. Martin Masný

174. JUDr. Pavel Mičunek

175. JUDr. Eva Mészárosová

176. JUDr. Katarína Almášiová

177. JUDr. Gabriel Almáši

178. JUDr. Ondrej Krempaský

179. JUDr. Andrej Greguš, LL.M

180. Doc. JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová, PhD.

181  JUDr. Denis Koprda

182 JUDr. Peter Tóth

183 JUDr. Anna Kecerová Veselá

184 JUDr. Albína Vágóová

185 JUDr. Petra Leško

186 JUDr. Martina Gombosová

187. JUDr. Andrej Vilhan

188. JUDr. Roland Kovács

189. JUDr. Igor Raáb

190. JUDr. Katarína Marková

191. JUDr. Marta Rybárová

192. JUDr. Ján Farkaš

193. JUDr. Zuzana Ondrejovičová

194. JUDr. Andrea Vladárová

195. JUDr. Ľubomír Cisarík

196. JUDr. Milan Rojček

197. JUDr. Veronika Slašťanová, PhD.

198 JUDr. Juraj Špirko

199 JUDr. Rastislav Posluch

200 JUDr. Zuzana Betáková Krkošková

201 JUDr. Svetlana Machová

202 JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová

203 JUDr. Eva Krchňáková

204 JUDr. Alexandra Korbeľová

205. Mgr. Janette Adamcová

206. Mgr. Lukáš Trojan

207. JUDr. Martin Maisner, PhD, MCIArb. 

208. JUDr. Matúš Košara

209. JUDr. Alena Sedláčková

210. JUDr. Peter Toman, LL.M

211. Doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc.

212. JUDr. Maroš Jakubek, PhD.

213. Mgr. Ing. Zuzana Boľošová

214. JUDr. Ladislav Války, LL.M

215. JUDr. Róbert Ešek

216. JUDr. Jozef Merica

217. Mgr. Milan Kantuľák

218. JUDr. Ján Jenča

219. Mgr. Jaroslav Martiňuk

220. JUDr. Miroslav Kriška

221. JUDr. Ing. Dušan Tomka

222. JUDr. Vladimír Lamačka ml.

223. Mgr. Mgr. Martin Danišovič

224. JUDr. Lucia Danišovičová

225. Mgr. Klaudia Szekeres

226. JUDr. Janka Hazlingerová

227. JUDr. Richard Bauer

228. Mgr. Lucia Gašpieriková

229. PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová

230. JUDr. Jana Uhrinová

231. JUDr. Katarína Kováčková, MBA

232. JUDr. Ján Kuriačka

233. Mgr. Martin Škubla

 

 

Akademická obec:

1.      Doc. JUDr. Branislav Fábry, PhD., vysokoškolský pedagóg Právnická fakulta UK

2.      vymazaný na vlastnú žiadosť

3.   gen. Dr.h.c. prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc. vysokoškolský pedagóg

 

Prokurátori:

1.  JUDr. Stanislav Lešo, OP BA I

2. Mgr. Silvia Kollárová, OP Pezinok

3. JUDr. Miriam Jakabovičová, OP BAI

4. JUDr. Beata Vítková, KP BA

Iné právnické profesie :

1.      Mgr. Judita Laššáková, asistentka poslanca Európskeho parlamentu

2.      JUDr. Albína Božek, exekútor

3.      Mgr. Filip Ľupták

4.      JUDr. Alexander Števík ml., právnik

5.      JUDr. Emília Kršíková

6.      JUDr. Mária Pecníková

7.   Mgr. Michaela Janečková, vyšší súdny úradník

8.  JUDr. Maroš Piľa, MPA

9.  Mgr. Karin Vrtíková

10. Mgr. Miroslav Ľuba

11. Mgr. Jozef Ďurica

12. JUDr. Henrieta Schuchmannová

13. JUDr. Veronika Gróf Mikovíniová

14. JUDr. Viera Marczellová

15. JUDr. Tereza Vacvalová

16. JUDr. Katarína Jusková

17. Mgr. Pavel Kováčik

18. JUDr. Mária Zervan

19. Mgr. Matej Mihály, LL.M

20. Mgr. Bc. Jakub Zacharovský

21. JUDr. Miroslava Erbenová

22. JUDr. Jakub Podmanický

23. JUDr. Danica Molnárová – notár

24. JUDr. Marián Mikl, emeritný notár, bývalý viceprezident Notárskej komory SR

25. JUDr. Peter Kriško, PhD. – notár

26. JUDr. Stanislav Furda

27. JUDr. Ján Lasák, LL.M

28. JUDr. Peter Križko, PhD.

29. Mgr. Beata Pastorková

30. Mgr. Katarína Králiková

31. JUDr. Andrej Lipa

32. JUDr. Natália Fándlyová

33. JUDr. Natália Richtáriková

34. JUDr. Karol Kovács – notár

35. JUDr. Alena Kovácsová- emeritná notárka

36. JUDr. Zuzana Otáhalová

37. Mgr. Viera Hradiská

38. JUDr. Ladislav Kopál

39. JUDr. Lívia Mistríková

40. Mgr. Hana Lehotayová

41. JUDr. PhDr. Štefan Palatický, MBA

42. JUDr. Viera Muríňová

43. Mgr. Simona Dvořáková

44. Mgr. Daniela Lengyelová, PhD.

45 Mgr. Igor Varga

46 JUDr. Ing. Natália Horváthová

47 Mgr. Martina Almášiová

48 Mgr. Martin Figura

49. JUDr. Andrea Ondreášová

50. Mgr. Bibiana Mozoľová

51. JUDr. Marcela Morsztýnová

52. JUDr. PhDr. Milan Španír LL.M

53 JUDr. Radim Kochan PhD.

54 JUDr. Jarmila Harvánková

55. Mgr. Jozef Halgoš

56. JUDr. Edita Bandáková

57. Mgr. Dávid Lučivjanský, PhD.

58. Doc. JUDr. Ján Štefanica, PhD.

59. JUDr. Vladimíra Jurčovičová

60. Mgr. Ivana Sedláčková

61. JUDr. Viera Sokirková

62. Mgr. Štefan Kin

63. JUDr. František Palovský

64. Mgr. Vladimír Suchánek

65. Mgr. Matej Benčura

66. JUDr. Gabriel Volšík

67. Mgr. Petra Balážová

 

 

Túto výzvu podporila aj Únia obhajcov ČR, celé znenie podpory www.uocr.cz

 

Pre podporenie výzvy nás kontaktujte na  bielikova.pezinok@gmail.com alebo info@pravnystat.eu poprípade použite formulár.

 

podpora vyzvy
Povolanie (povinné) *

Výzva slovenských právnikov reagujúca na porušovaniu princípov právneho štátu v trestnoprávnej oblasti

Sem vložte text nadpisu

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.

Sem vložte text nadpisu

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.

sk_SKSlovenčina