Výzva slovenských právnikov reagujúca na porušovanie princípov právneho štátu v trestnoprávnej oblasti
My, bývalí a súčasní členovia súdnych orgánov, advokáti, akademici a príslušníci ďalších právnických profesií,
pripomíname svoju Výzvu proti porušovaniu princípov právneho štátu zverejnenú v januári 2021 upozorňujúcu okrem iného na masívne porušovanie práv obvinených v trestných konaniach a vystríhajúc pred zneužívaním trestných konaní na politické účely. Táto Výzva bola významnou verejnou kritikou situácie vzniknutej v Slovenskej republike a podporilo ju vyše štyristo slovenských právnikov (vrátane 233 advokátov a 123 sudcov a emeritných sudcov). Podľa Výzvy obavy vyvolávala zmena fungovania justície a orgánov činných v trestnom konaní, najmä ich snaha o získanie popularity u verejnosti. Ako signatári Výzvy, uvedomujúc si dlhoročnú existenciu problémov na súdoch, prokuratúre, či v polícii, sme upozornili na to, že odpoveďou sa nesmie stať populistická snaha o nezákonný postup v boji proti kriminalite. Princípy právneho štátu a platné právo treba dodržiavať aj vtedy, keď vedú k nižšiemu počtu trestných stíhaní a následných odsúdení v trestnom konaní, či k nižšiemu počtu väzobne stíhaných osôb. Ďalej sme kritizovali zneužívanie inštitútu väzby na vytváranie nátlaku na obvineného s cieľom získať jeho priznanie, či spoluprácu pri odhaľovaní inej trestnej činnosti. Obavy podľa nás vzbudzovalo aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom, ktorým bolo umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám. Poukázali sme na nadužívanie uvedeného inštitútu bez dôsledného preverenia výpovedí takýchto osôb, umožňujúc im využívanie neprimeraných výhod s tým, že tieto výpovede v prípade, ak sú jediným priamym dôkazom voči obvinenému, označil Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v prípade Adamčo v. Slovensko ako nesúladné s právom na spravodlivé súdne konanie. Kritizovali sme masívne porušovanie princípu prezumpcie neviny zo strany politikov, ako aj médií, a to bez očakávaných následkov. Vládna moc sa snažila porušovaním princípu prezumpcie neviny pôsobiť ako tá, ktorá stíha kriminálnikov a navodzuje tým v spoločnosti veľmi nebezpečnú atmosféru nenávisti. Za veľký problém sme považovali aj vzťah orgánov činných v trestnom konaní a médií. Dochádzalo podľa nás k tomu, že sa systematicky, dlhodobo a vybraným médiám vynášali informácie zo spisov, ktoré následne prezentovali svoj zaujatý a subjektívny pohľad, pričom sme kritizovali fakt, že štátne orgány na tieto mediálne excesy nereagovali a únik informácií nezastavili. Kritizovali sme zverejňovanie zápisníc obvinených z prípravného konania v celom znení, ktoré majú potenciál ako vážne procesné pochybenia ohroziť zákonnosť takýchto trestných konaní a v ich dôsledku aj samotné rozhodovanie o vine, či nevine stíhaných osôb. V danom čase mala spolupráca orgánov činných v trestnom konaní s médiami systematický charakter. Mediálny záujem sa zneužíval na diskreditáciu konkrétnych osôb. Upozornili sme na to, že v mnohých prípadoch nebolo treba na zadržanie verejných funkcionárov, ktorí sa spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní predtým nevyhýbali a boli vypočutí len ako svedkovia, posielať špeciálne komando a ponižovať ich s putami na rukách za aktívnej účasti novinárov.
1. Prieskumy Slovenskej advokátskej komory týkajúce sa zákonnosti postupov OČTK
Ďalej pripomíname, že následne, 1.4.2021, Slovenská advokátska komora (SAK) realizovala prvý interný prieskum týkajúci sa zákonnosti postupov OČTK. Zámerom bolo spracovať poznatkový index, ktorý by poskytol predsedníctvu SAK informácie o skúsenostiach obhajcov a postupoch orgánov činných v trestnom konaní s ohľadom na narastajúce znepokojenie odbornej verejnosti ohľadom praxe OČTK v súvislosti s výkonom väzby. Do prieskumu sa zapojilo 71 advokátov. 72% opýtaných (51 respondentov) uviedlo, že podľa ich skúseností je nezákonné donútenie súčasťou praxe OČTK. Zvyšných 20 respondentov (28 % opýtaných) uviedlo, že sa s nezákonným donútením v praxi nestretli. V ďalšej otázke bolo snahou zistiť, v ktorom štádiu konania sú praktiky spojené s nezákonným donútením podľa skúseností alebo informácií respondentov najčastejšie. Až 98 % odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v predprípravnom konaní (v zmysle 31,4% odpovedí ide o modus operandi, 39,2% odpovedí hovorí o častej existencii a 27,5% o občasných prípadoch). Až 100% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v prípravnom konaní (v zmysle 19,6% odpovedí ide o modus operandi, 52,9% odpovedí hovorí o častej existencii), zvyšné odpovede hovoria o občasných prípadoch (27,5%). Až 84,4% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v štádiu po podaní obžaloby, hoci prevažná väčšina odpovedí hovorí o občasných prípadoch – 70,6% (v 2% podľa respondentov ide o modus operandi, v 11,8% ide o časté prípady). Väčšina odpovedí, 56,9% potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia aj v čase po vynesení prvostupňového rozhodnutia, ale ako častú prax uvádzajú len 2% opýtaných, ako občasné prípady 54,9%, v 43,1% odpovedí podľa respondentov v tomto štádiu k nezákonnému donúteniu nedochádza. Na otázku, či nepodanie návrhu na vzatie do väzby bolo v prípade obvineného podmieňované alebo stimulované jeho priznaním, 45 respondentov (63%) uviedlo, že ich klient mal takúto skúsenosť. V ďalšej otázke respondenti špecifikovali, v ktorom štádiu konania dochádza najčastejšie k podmieňovaniu návrhu na vzatie do väzby. Respondenti potvrdili, že sa s takouto praxou stretli. V predprípravnom konaní ju potvrdilo 91,1% odpovedí (podľa 11,1% odpovedí ide o modus operandi, 46,7% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 33,3% o občasných prípadoch); v prípravnom konaní 95,6% odpovedí (podľa 13,3% odpovedí ide o modus operandi, 46,7% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 35,6% o občasných prípadoch); po podaní obžaloby 69,5% odpovedí (16,7% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 52,8% o občasných prípadoch) a po prvostupňovom rozhodnutí 28,9% odpovedí (8,3% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 22,2% o občasných prípadoch). 54% respondentov odpovedalo (38 osôb), že majú vedomosť o tom, že po vznesení obvinenia voči ich klientovi sú oslovovaní svedkovia inými OČTK pred ich výsluchom procesne činných vyšetrovateľom.
Druhý interný prieskum týkajúci sa zákonnosti postupov OČTK Slovenská advokátska komora realizovala dňa 4.9.2023. Do prieskumu sa zapojilo 110 advokátov. 64% opýtaných (70 respondentov) uviedlo, že podľa ich skúseností je nezákonné donútenie súčasťou praxe OČTK. Zvyšných 40 respondentov (36 % opýtaných) uviedlo, že sa s nezákonným donútením v praxi nestretli. Na ďalšiu otázku, v ktorom štádiu konania sú praktiky spojené s nezákonným donútením podľa skúseností alebo informácií respondentov najčastejšie až 98,6 % odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v predprípravnom konaní (v zmysle 14,3% odpovedí ide o modus operandi, 48,6% odpovedí hovorí o častej existencii a 35,7% o občasných prípadoch). Až 98,6% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v prípravnom konaní (v zmysle 11,4% odpovedí ide o modus operandi, 50% odpovedí hovorí o častej existencii), zvyšné odpovede hovoria o občasných prípadoch (37,1%); 64,3% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v štádiu po podaní obžaloby, hoci prevažná väčšina odpovedí hovorí o občasných prípadoch – 54,3% (v 1,4% podľa respondentov ide o modus operandi, v 8,6% ide o časté prípady) a väčšina odpovedí nepotvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v čase po vynesení prvostupňového rozhodnutia (65,7% hovorí, že neexistuje), podľa 34,3% dochádza niekedy k nezákonnému donúteniu v tomto štádiu. 44% respondentov (48 osôb) odpovedalo, že majú vedomosť o tom, že po vznesení obvinenia voči ich klientovi sú oslovovaní svedkovia inými OČTK pred ich výsluchom procesne činných vyšetrovateľom.
2. Politizácia Úradu špeciálnej prokuratúry účelovou zmenou zákona
Pripomíname, že nami kritizovaná situácia sa ešte viac vyostrila po zvolení politika Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora, pod ktorého vedením sa Úrad Špeciálnej prokuratúry začal zapájať do verejného komentovania vybraných „živých“ trestných vecí, čím systematicky porušoval prezumpciu neviny. Mediálnymi vyhláseniami sa Úrad špeciálnej prokuratúry zastával aj niektorých vyšetrovateľov NAKA, ktorí čelili podozreniam z trestnej činnosti. Tieto podozrenia vyšetroval Úrad inšpekčnej služby, v ktorého kompetencii je kontrolovať policajtov, vrátane tých na NAKA. Do týchto otvorených konfliktov medzi NAKA a Úradom inšpekčnej služby vstupovali aj ďalšie inštitúcie, najmä SIS, generálna prokuratúra, Úrad inšpekčnej služby a krajská prokuratúra a samozrejme politici. Sieť konfliktov medzi týmito inštitúciami dosiahla v období od jesene 2020 do jesene 2021 také rozmery, že novinári začali otvorene hovoriť o tzv. „vojne v polícii“. Muž, ktorý ju odštartoval je bývalý vedúci operatívneho oddelenia NAKA Ján Kaľavský, ktorý prišiel na Úrad inšpekčnej služby s tvrdením, že policajti manipulujú vyšetrovanie veľkých korupčných káuz. Kvôli získaniu dôkazov sa stal agentom zabezpečujúcim napríklad odposluchy diania na NAKA. Vzápätí ho kolegovia obvinili z korupcie a v auguste 2021 Kaľavský ušiel za hranice. Chytiť sa ho podarilo v Bosne a Hercegovine, odkiaľ ho však súdy odmietli vydať na Slovensko. V tejto krajine požiadal o azyl. Následne, v rozhovore zverejnenom 6.9.2022 pre týždenník Plus7dní uviedol, že sa bojí o svoj život a uverejnil šokujúce informácie o tom, ako niektorí príslušníci NAKA mali osoby podliehajúce ich právomoci psychicky týrať, mučiť, vydierať, vymýšľať si dôkazy, falšovať úradné záznamy, zadržiavať ich v skorých ranných hodinách špeciálnym komandom a úmyselne s nimi zle zaobchádzať pri zadržaní a väzbe s cieľom donútiť ich k určitým výpovediam. Káľavský si uvedomil, že nechce byť toho súčasťou keď mu vyšetrovateľ Čurilla povedal, v súvislosti s neskôr obvineným kolegom Kučerkom, že čoskoro bude mať možnosť ísť k nemu domov a môže mu zastreliť deti a keď zomrel generál vo väzbe generál Lučanský a títo kolegovia sa tešili. Svoje obvinenie považuje Káľavský za vykonštruované s tým, že z legálnych odposluchov Čurillovcov vyplýva, že na neho „ treba našiť „bársčo“. Bársčo!“. Kritizuje, že Danilel Lipšic to nazval neformálnymi debatami policajtov.
Pripomíname, že v minulosti mohol byť za špeciálneho prokurátora zvolený iba prokurátor s 10 ročnou praxou, pracujúci na generálnej prokuratúre. V roku 2020 sa právna úprava účelovo zmenila tak, aby mohol byť za špeciálneho prokurátora zvolený aj niekto, kto nemal na prokuratúre žiadnu prax a špeciálnym prokurátorom sa následne stal politik Daniel Lipšic.
3. Reakcia ESĽP na zlyhania SR
To, že naša kritika obsiahnutá vo Výzve z roku 2021 bola opodstatnená, a že výsledky vyššie uvedených prieskumov SAK sú dôležitým ukazovateľom porušovania ľudských práv v trestných veciach, svedčí reakcia Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) obsiahnutá v jeho následných rozsudkoch, ako aj sťažnostiach oznámených vláde Slovenskej republiky.
3.1 Spolupracujúci svedkovia
Ako príklad uvádzame prípad Erik Adamčo v. Slovensko z 1.6.2023, v ktorom ESĽP rozhodol, že slovenské súdy nevenovali žiadnu jasnú individuálnu pozornosť rozsahu a povahe výhod spolupracujúcich svedkov získaných výmenou za usvedčujúce dôkazy, a to napriek konkrétnym argumentom sťažovateľa Adamča v tomto bode. Tieto výhody boli významné, vrátane toho, že orgány odďaľovali stíhanie svedkov za viaceré vraždy. ESĽP poznamenal, že sa nezdá, že by slovenské právo obsahovalo ustanovenia týkajúce sa udeľovania imunity a že takéto dohody boli uzavreté mimo súdnej kontroly. Sťažovateľ Adamčo na svoje argumenty v tejto súvislosti dostal iba abstraktné odpovede. Keďže použitie dôkazov v procese týkajúcom sa sťažovateľa Adamča s dôkazmi od spolupracujúcich svedkov nemalo primerané záruky na zabezpečenie jeho spravodlivosti, nespĺňalo záruky podľa článku 6, a preto došlo k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovoru).
V rozsudku Vasaráb a Paulus v. Slovensko 15.12.2022, ESĽP dospel k záveru, že vzhľadom na to, ako vnútroštátne súdy reagovali na žiadosť sťažovateľov o výsluch svedkov v ich prospech, bolo konanie ako celok nespravodlivé a došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru. Poznamenal, že sťažovateľmi navrhované svedectvá sa mali týkať motívu ako štrukturálneho prvku skutku (motív bol súčasťou skutkovej podstaty) a dôveryhodnosti výpovede kľúčového svedka proti sťažovateľom. Preto ich ESĽP považoval za relevantné pre podstatu obvinení. ESĽP v tomto rozsudku pripomenul slovenským orgánom základnú zásadu trestného konania obsiahnutú aj v našom Trestnom poriadku podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní musia s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Pokiaľ išlo o prípad sťažovateľov podľa ESĽP tak slovenské orgány neurobili. ESĽP zdôraznil, že preskúmali iba jednu verziu udalostí a aktívne odmietli preskúmať verziu predloženú sťažovateľmi. ESĽP zdôraznil aj potrebu starostlivého preverovania výpovedí svedkov, ktorí sú sami zapletení do trestnej činnosti a svedčia výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody.
3.2 Zlé zaobchádzanie vo väzbe a neprimeraný policajný zásah
Vzhľadom na obsah Výzvy z roku 2021 upozorňujeme ďalej na to, že ESĽP vláde Slovenskej republiky oznámil sťažnosť advokáta Ribára, pričom kladie podľa článku 3 Dohovoru otázku, či podmienky jeho väzby predstavovali neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. Ďalej, či došlo k porušeniu práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho práva na súkromný a rodinný život vzhľadom na obmedzenia aplikované na sťažovateľa pokiaľ ide o možnosť volať členom svojej rodiny a stretávanie sa s nimi. ESĽP kladie aj otázku, či nebol pri užívaní svojich práv podľa Dohovoru diskriminovaný. Ďalšia sťažnosť už oznámená vláde ESĽP sa týka údajne neprimeranej sily použitej proti sťažovateľke pri policajnom zásahu v jej rodinnom dome s cieľom zatknúť jej otca. Počas policajného zásahu sťažovateľka Brhlová utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali jej ošetrenie v nemocnici. Trestné oznámenie sťažovateľky v súvislosti s incidentom polícia a prokuratúra postupne zamietli a dospeli k záveru, že neexistujú dôkazy o spáchaní trestného činu. Štát podľa sťažovateľky nevykonal účinné vyšetrovanie nezákonného vstupu do jej rodinného domu. ESĽP sa vlády pýta, nielen to, či došlo k neoprávnenému zásahu do práva sťažovateľky na rešpektovanie jej súkromného života a obydlia, ale podľa článku 8 Dohovoru kladie aj otázku, či konanie o trestnom oznámení sťažovateľky vyhovovalo požiadavkám článku 8 Dohovoru.
3.3 Článok 18 Dohovoru a namietané postranné účely zásahov do ľudských práv
ESĽP oznámil vláde tento rok aj sťažnosti Jaroslava Haščáka spojené do jedného konania a sťažnosti Róberta Fica. Pri oboch sa ESĽP pýta aj na možné porušenie článku 18 Dohovoru Slovenskou republikou. Obe vyššie uvedené sťažnosti majú svoj pôvod v trestných konaniach v súvislosti s ktorými sťažovatelia namietajú porušenia článkov 8 (právo na rešpektovanie súkromného života), 13 (právo na účinný opravný prostriedok), 18 Dohovoru (zákaz použitia obmedzení výkonu práv pre iný účel než ten, na ktorý bol určený). V prípade Róberta Fica je to aj porušenie článku 6 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) vo vzťahu ku konaniu o jeho ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Prvá sťažnosť sa týka údajného úniku informácií do tlače týkajúcich sa zadržania sťažovateľa Jaroslava Haščáka a prehliadky jeho kancelárií, ktoré sa odohrali 1.12.2020 v súvislosti s trestným konaním vedeným proti jeho osobe. V uvedený deň vošiel do podnikateľských priestorov sťažovateľa veľký počet policajtov v ťažkej zbroji za účelom vykonania prehliadky a jeho zadržania. Tieto úkony boli vykonávané pod drobnohľadom médií. Sťažovateľ tvrdí, že toto odhalenie bolo poznačené svojvoľným únikom informácií o jeho zatknutí a výkone prehliadok smerom k médiám a že Ústavný SR mu v tomto ohľade odoprel ochranu jeho práv. ESĽP kladie vláde Slovenskej republiky otázku na možné porušenie práv sťažovateľa na ochranu súkromného života podľa článku 8 Dohovoru, ako aj otázku týkajúcu sa porušenia práva na účinný vnútroštátny prostriedok nápravy v súvislosti s článkom 8 Dohovoru, tak ako to vyžaduje článok 13 Dohovoru. Posledná otázka sa týka toho, či v prípade, ak došlo k úniku informácií, za ktorý bola zodpovedná Slovenská republika, boli obmedzenia uvalené na práva sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 Dohovoru použité na iný účel, ako predpokladá toto ustanovenie, v rozpore s článkom 18 Dohovoru. Druhá sťažnosť, v ktorej je položená otázka týkajúca sa možného porušenia článku 18 Dohovoru, sa týka v vyhotovovania obrazovo zvukových záznamov zo súkromných stretnutí sťažovateľa Róberta Fica na poľovníckej chate v trestnom konaní. Aj v tomto prípade sa ESĽP pýta na možné porušenie článkov 8 a 13 Dohovoru v súvislosti s vyhotovovaním obrazovo zvukových záznamov v interiéri chaty. Zároveň však kladie otázku k možnému porušeniu článku 18 Dohovoru z dôvodu, či cieľom zásahu do práva sťažovateľa na súkromie nebol skrytý účel (politická diskreditácia sťažovateľa) a nie oficiálne prezentované dôvody vyšetrovania v trestnom konaní. Účelom článku 18 Dohovoru je zamedziť zneužitiu moci zo strany štátnych orgánov. V minulosti ESĽP konštatoval porušenie článku 18 Dohovoru najmä vo vzťahu k štátom ako Rusko, Ukrajina, Azerbajdžan, Gruzínsko, či Turecko. Vo vzťahu k Slovenskej republike doposiaľ porušenie tohto článku konštatované nebolo. Ak tento medzinárodný súdny orgán zistí, že bol porušený článok 18 Dohovoru, nebude to znamenať nič iné, ako to, že zodpovedné orgány sa odchýlili od základných zásad a úmyselne zneužili systém trestného práva.
4. Postoj k aktuálnej legislatívnej iniciatíve vlády SR
Vzhľadom na vyššie uvedené so znepokojením vnímame ako predstavitelia opozície, v minulosti mnohí z nich plne zodpovední za porušovanie základných princípov právneho štátu, ktoré sme uviedli vo Výzve z roku 2021, v súčasnosti odmietajú potrebné legislatívne zmeny reagujúce na rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít vrátane ESĽP.
Pokiaľ ide o navrhované zmeny týkajúce sa zákona o ochrane oznamovateľov pripomíname, že zmysle konštantnej judikatúry ESĽP ak niektorá osoba obhájiteľným spôsobom tvrdí, že bola zo strany polície alebo iných porovnateľných štátnych orgánov vystavená zaobchádzaniu, ktoré je nezákonné a v rozpore s článkom 2 Dohovoru chrániaceho právo na život, článkom 3 Dohovoru zakazujúceho mučenie neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo článkom 8 Dohovoru zakazujúcim neprimerané zásahy do telesnej a psychickej integrity, či súkromia, potom tieto ustanovenia implikujú požiadavku viesť účinné oficiálne vyšetrovanie. Toto vyšetrovanie musí viesť k identifikácii a potrestaniu zodpovedných osôb. Keby to tak nebolo, tak by podľa tohto medzinárodného súdneho orgánu v niektorých prípadoch bolo možné, aby príslušníci štátnych orgánov takmer beztrestne šliapali po právach tých, ktorí podliehajú ich právomoci. Podľa ESĽP je hlavným účelom vyšetrovania zabezpečiť, že štátni zamestnanci alebo štátne orgány, budú braní na zodpovednosť za zaobchádzanie, ktoré je v rozpore s uvedenými článkami Dohovoru, ku ktorému došlo v rámci výkonu ich povinností. Aby bolo možné považovať vyšetrovanie za účinné, inštitúcie a osoby zaň zodpovedné musia byť nezávislé od tých, ktoré sú vyšetrované. Vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru SR tak musí spĺňať jednoznačne požiadavku nezávislosti, pričom je dôležitá nielen hierarchická, inštitucionálna nezávislosť, ale aj praktická nezávislosť vyšetrovateľa. Súčasný právny stav má za následok taký výklad zákona, ktorý vo svojich dôsledkoch umožňuje, aby príslušníci Policajného zboru SR obvinení z trestnej činnosti, ktoré vyšetruje Úrad inšpekčnej služby, ďalej pracovali na Úrade inšpekčnej služby, čo je v absolútnom rozpore s uvedenou judikatúrou ESĽP týkajúcou sa nezávislosti vyšetrovania. Vzhľadom na vzniknutú situáciu, je potrebná okamžitá reakcia štátu, a aj z tohto dôvodu je namieste skrátené legislatívne konanie. Uvedené má zabrániť tomu, aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania trestných činov, ktorých sa dopustili príslušníci Policajného zboru SR. Situácia vzniknutá na Slovensku je o to závažnejšia, že podľa tvrdenia bývalého vedúceho operatívneho oddelenia NAKA Jána Kaľavského zverejneného 6.9.2022 pre týždenník Plus7dní mali tí, ktorí profitujú zo súčasného znenia zákona a bol im nedávno udelený status chránených oznamovateľov, ľudí podliehajúcich ich právomoci psychicky týrať, mučiť, vydierať, vymýšľať si dôkazy. Pretrvávanie týchto problémov môže viesť k ohrozeniu plnenia pozitívnych povinností štátnych orgánov, tak ako vyplývajú z judikatúry ESĽP. Ide tak o hmotnoprávne pozitívne záväzky prijať primerané opatrenia na ochranu života, telesnej a fyzickej integrity, či súkromia pred nezákonnými a svojvoľnými zásahmi osobitne zo strany orgánov verejnej moci a v prípade porušenia týchto hmotnoprávnych povinností, pozitívne procesnoprávne záväzky vykonať účinné nezávislé vyšetrovanie predmetných udalostí. V súvislosti s Policajným zborom SR môže ísť o ohrozenie jeho povinnosti plniť zákonné úlohy, medzi ktoré patrí ochrana základných práv a slobôd, najmä ochrana života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a ochrana majetku, odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov či vykonávanie vyšetrovania o trestných činoch.
Pokiaľ ide o zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku pripomíname príslušné časti správy CPT o návšteve na Slovensku, ktorá sa konala od 19. až 28.3.2018 podľa ktorých CPT by najvyššou prioritou malo byť dosiahnutie toho, že pozbavenie osobnej slobody sa v každom štádiu trestného súdnictva, od prípravného konania až po výkon rozsudkov, bude nariaďovať až ako skutočne posledná možnosť. CPT vyzval slovenské orgány, aby pokračovali v snahe znížiť stav väzenskej populácie udržateľným spôsobom v súlade s príslušnými odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy. V tomto ohľade CPT odkázal najmä na odporúčania R(99)22 o preplnenosti väzníc a náraste stavu väzenskej populácie, Rec(2014)4 o elektronickom monitorovaní, Rec(2017)3 o európskych pravidlách týkajúcich sa sankcií a opatrení Spoločenstva, Rec(2018)5 týkajúcom sa detí s uväznenými rodičmi, Rec(2003)22 o podmienečnom prepustení, Rec(2006)13 o využívaní vyšetrovacej väzby, podmienkach, za akých sa uskutočňuje a poskytovaní záruk proti zneužitiu, Rec(2008)11 o Európskych pravidlách pre mladistvých páchateľov podrobených sankciám a opatreniam a odporúčanie Rec(2010)1 o probačných pravidlách Rady Európy. Pokiaľ ide o odporúčania R(99)22 o preplnenosti väzníc a náraste stavu väzenskej populácie, v prílohe k nemu sú definované základné princípy. Podľa prvého z nich by pozbavenie osobnej slobody malo byť považované za poslednú možnosť a byť nariaďované len vtedy, keď sú vzhľadom na závažnosť trestného činu akékoľvek iné sankcie alebo opatrenia zjavne nedostatočné. Podľa štvrtého z nich by mali štáty zvážiť možnosť dekriminalizácie určitých typov trestných činov alebo ich preklasifikovať tak, aby sa na ne nevzťahovali tresty odňatia slobody. Pokiaľ ide o odporúčanie Rec(2014)4 o elektronickom monitorovaní Výbor ministrov RE odporučil vládam členských štátov RE, aby pri prehodnocovaní príslušných právnych predpisov a praxe prijali všetky vhodné opatrenia na uplatnenie zásad týkajúcich sa elektronického monitorovania uvedených v prílohe k tomuto odporúčaniu. V úvode tohto odporúčania Výbor ministrov RE inter alia vyjadril súhlas s tým, že pozbavenie slobody by sa malo použiť ako posledná možnosť a že s väčšinou podozrivých a páchateľov možno účinne a z hľadiska vynaložených nákladov efektívne zaobchádzať v rámci komunity. Ďalej uviedol, že pokračujúci rast väzenskej populácie môže viesť k podmienkam pozbavenia osobnej slobody, ktoré nie sú v súlade s článkom 3 Dohovoru, ako to zdôrazňuje príslušná judikatúra ESĽP. Zopakoval, že preplnenosť väzníc a rast väzenskej populácie sú hlavnou výzvou pre väzenské správy a systém trestného súdnictva ako celok, a to tak z hľadiska ľudských práv, ako aj efektívneho riadenia väzenských inštitúcií a uznal, že elektronické monitorovanie používané v rámci procesu trestného súdnictva môže pomôcť obmedziť uchyľovanie sa k pozbaveniu osobnej slobody a zároveň zabezpečiť účinný dohľad nad podozrivými a páchateľmi v komunite, a tak pomôcť predchádzaniu trestnej činnosti.
Vzhľadom na vyššie opísanú situáciu podporujeme aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, pričom poukazujeme aj na fakt, že k pochybeniam majúcim vplyv na základné ľudské práva a slobody identifikovaným najvyššími súdnymi autoritami došlo v mnohých prípadoch v rámci výkonu jej právomoci.
Na záver opätovne, ako aj v prvej Výzve z roku 2021, konštatujeme, že považujeme za nebezpečné, ak je porušovanie princípov právneho štátu na Slovensku a zabraňovanie potrebným legislatívnym zmenám odôvodňované zo strany opozície a niektorých mimovládnych organizácií neadekvátnym odkazom na európske hodnoty. Je podľa nás nanajvýš dôležité, aby sa príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy dištancovali od krokov slovenskej opozície, ak nie sú v súlade s princípmi právneho štátu. O situácii na Slovensku budeme tieto medzinárodné inštitúcie informovať.
Signatári výzvy :
1. JUDr. Milan Ľalík – emeritný sudca, bývalý podpredseda ÚS SR
2. Dr.h.c.prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc.
3. Dr.h.c.prof. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD.
4. Doc. JUDr. Branislav Fábry PhD.- vysokoškolský pedagóg
5. JUDr. Marica Pirošíková, PhD.- advokátka, poradkyňa ministra spravodlivosti SR
6. JUDr. Tomáš Suchý, PhD.- advokát a vysokoškolský pedagóg
7. JUDr. Martin Píry, PhD.- vysokoškolský pedagóg
8. JUDr. Štefan Harabin, sudca NS SR, dvojnásobný predseda Súdnej rady SR a NSSR, podpredseda vlády SR pre legislatívu a bývalý minister spravodlivosti SR
9. JUDr. Eva Bieliková- sudkyňa
10. JUDr. Ing. Gréta Noé, LLM, PhD.- advokátska koncipientka
11. JUDr. Štefan Neszméry- advokát
12. JUDr. Zuzana Štrbáková- advokátka
13. JUDr. Martin Ribár- advokát
14. JUDr. Marián Bošanský – advokát
15. JUDr. Lucia Matejová – advokátka
16. Mgr. Judita Laššáková
17. JUDr. Katarína Rusnáková- emeritná sudkyňa
18. JUDr. Danica Rusnák Borisová- advokátka
19. JUDr. Miroslav Zobok- advokát
20. JUDr. Andrej Gara- advokát
21. Mgr. Eva Garová- advokát
22. JUDr. Ing. Ľubomír Havlík- advokát
23. Doc. JUDr. Adrián Vaško, PhD.- vysokoškolský pedagóg
24. JUDr. Dagmar Buchalová – sudkyňa
25. JUDr. Martin Pohovej- advokát
26. JUDr. Marta Jasíková- advokátka
27. JUDr. Loránt Kósa- advokát
28. JUDr. Katarína Roskoványi- prokurátorka GP SR
29. JUDr. Jaroslav Kozolka – prokurátor GP SR
30. JUDr. Roman Benedikovič – emeritný sudca
31. JUDr. Peter Rajňák- sudca
32. JUDr. Daniela Ellen Rajňáková- sudkyňa
33. Mgr. Filip Gašparec- advokát
34. JUDr. Jaroslav Klátik- advokát
35. JUDr. Bohumil Novák- advokát
36. JUDr. Zita Leimbergerová- sudkyňa
37. JUDr. Michal Mandzák- advokát
38. JUDr. Ľubomír Lipovský- advokát
39. Mgr. Filip Ľupták – VSÚ
40. JUDr. Vladimír Mitro- advokát
41. PhDr. JUDr. Igor Kleniar, PhD.
42. Mgr. Igor Cibula- advokát
43. JUDr. Roman Balco – advokát
44. JUDr. Peter Filip- advokát
45. JUDr. Peter Erdős – advokát
46. JUDr. Dušan Ivan- advokát
47. JUDr. Bernard Pekár- advokát
48. Mgr. Jaroslav Polko
49. Mgr. Elena Szabóová- advokátka
50. JUDr. Jakub Križan- advokát
51. JUDr. Marcela Morsztýnová- advokátka
52. JUDr. Erik Magál- advokát
53. JUDr. Tatiana Biedniková- emeritná sudkyňa
54. JUDr. Helena Nagyová
55. Mgr. Adriana Lichnerová
56. Mgr. Viera Hradiská
57. Mgr. Jakub Môcik- advokátsky koncipient
58. JUDr. Viera Vadovická – advokátka
59. JUDr. Ľubomír Urmanič
60. Mgr. Simona Uhrinová, MBA, LL.M- advokátka
61. JUDr. Alena Gajdošová
62. JUDr. Helena Kožíková – emeritná sudkyňa
63. JUDr. Jana Tamášiová
64. JUDr. Dušan Repák- advokát
65. JUDr. Martin Gajňák
66. JUDr .Ayše Pružinec Eren – sudkyňa
67. Mgr. Dalibor Miľan – sudca
68. JUDr. Vladimír Šebo – advokát
69. JUDr. Želmíra Šebová – emeritná sudkyňa
70. JUDr. Soňa Soboňová – advokátka
71. Mgr. Marián Michnica
72. Mgr. Dušan Oravec – advokát
73. JUDr. Róbert Baran
74 JUDr. Martin Žuffa, PhD.
75. JUDr. Matej Bobovský
76. JUDr. Erik Schmidt – advokát
77. JUDr. Eva Goconová – advokátka
78. Mgr. Zuzana Zajíčková – advokát
79. JUDr. Ľubomír Bušík, PhD. – sudca
80. JUDr. Stanislav Ďuríček
81. JUDr. Peter Gdovin – advokát
82. Viera Vadovická – advokát
83. JUDr. Tatiana Biedniková – sudkyňa
84. JUDr. Viliam Košút
85. JUDr. Helena Loduhová – emeritná sudkyňa
86. Mgr. František Peniaško – advokát
87. JUDr. Ľubomír Krajny
88. JUDr. Daniela Konečná – emeritná advokátka
89. JUDr. Peter Krivák – advokát
90. JUDr. Adriana Soldán Steinerová
91. JUDr. Iveta Bžánová – notár
92. JUDr. Peter Oreško – advokát
93. Mgr. Martin Škuba – advokát
94. JUDr. Valéria Haščáková – advokát
95. JUDr. Ján Jamrich – sudca
96. JUDr. Jozef Onďák – advokát
97. JUDr. František Polák – advokát
98. JUDr. Ivan Hubka – advokát
99. JUDr. Milan Križalkovič – advokát
100. JUDr. Petra Hatalová – advokát
101. JUDr. Katarína Rosinová – advokátka
102. JUDr. Janka Fabriciová
103. JUDr. Ingrid Šamajová
104. JUDr. Michal Irsák – emeritný notár – advokát
105. Mgr. Ivan Antal – sudca
106. JUDr. Milan Mitterpák – sudca
107. JUDr. Michaela Wewberová – advokát
108. JUDr. Blaťena Rusnáková – emeritná prokurátorka
109. JUDr. Vojtech Főldes – advokát
110. Mgr. Viera Főldesová – advokát
111. JUDr. Michaela Ševčíková
112. Mgr. Roman Toman, PhD. – advokát
113. Mgr. Peter Ivor – advokát
114. JUDr. Mária Tvrdíková – sudkyňa
115. JUDr. Vladimír Zimányi – sudca
116. Mult. Dr. h. c. prof. JUDr. Mojmír Mamojka, CSc. – dekan PF UK v Bratislave, dekan PF UMB B. Bystrici, predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR, emeritný sudca ÚS
117. JUDr. Peter Púchovský – advokát
118. Mgr. Miroslav Ľuba
119. JUDr. Miroslav Mikuš – advokát
120. JUDr. Michal Švec – advokát
121. JUDr. Miroslava Petrovičová, LL.M. – advokátka
122. JUDr. Matej Kán – advokát
123. JUDr. Radoslav Hajdúch, LL.M. – advokát
124. JUDr. Dušan Ďurík – advokát
125. JUDr. Radoslav Kačur – advokát
126. JUDr. Daniela Bergerová – sudkyňa
127. JUDr. Martin Janáč – advokát
128. JUDr. Gabriela Šimonová – sudkyňa
129. Mgr. Ianko Trojak – advokát
130. JUDr. Mgr. Jozef Šimon, CSc.
131. JUDr. Ján Kubiš – advokát
132. JUDr. Stanislava Bezáková – emeritná sudkyňa
133. JUDr. Pavol Špaček – advokát
134. JUDr. Ladislav Tichý
135. JUDr. Igor Burger – sudca
136. JUDr. Milam Valašik – advokát
137. Mgr. Katarína Pjatáková
138. JUDr. Dávid Matyšák, EMBA, LL.M. – advokát
139. Mgr. Jana Pašková – advokát
140. JUDr. Katarína Ondrejáková – sudkyňa
141. JUDr. Jarmila Maximová – emeritná sudkyňa
142. JUDr. Monika Nádaská – advokát
143. JUDr. Andrej Liga
144. JUDr. Tomáš Nemček – advokát
145. JUDr. Bianka Gelačíková – sudkyňa
146. JUDr. Róbert Jano – advokát
147. JUDr. Viktor Križiak – advokát
148. JUDr. Ladislav Janči – advokát
149. JUDr. Milan Ščigulinsky
150. JUDr. Juraj Almasi
151. Roman Kolev
152. JUDr. Milan Rojček
153. JUDr. Ildokó Osvaldová
154. JUDr. Eva Železníková
155. JUDr. Ladislav Gál
156. JUDr. Jozef Tarabčák
157. JUDr. Alexander Filo
158. JUDr. Oľga Nižňaská – sudca
159. JUDr. Lukáš Machala
160. JUDr. Ing. Michal Ševčík, PhD.
161. JUDr. Patrícia Krásna, PhD., LL.M.
162. Mgr. Jaroslav Polko
163. JUDr. Ladislav Kopál
Výzva slovenských právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu v Slovenskej republike
‚‚ Veritatem sequi et tueri iustitiam ‘‘
‚‚ Hľadaj pravdu a chráň spravodlivosť ‘‘
‚‚ Právu a spravodlivosti sa v nejakej krajine darí nielen vďaka tomu, že sudca sedí na stoličke
v ustavičnej pohotovosti a že polícia vysiela drábov, ale preto, lebo k tomu každý prispieva svojím dielom. Každý je povolaný a povinný rozšliapnuť hlavu hydre svojvôle a nezákonnosti, bez ohľadu na to, kde ju vystrčí. Každý, kto užíva požehnania práva, má aj zo svojej strany prispievať k tomu, aby sa moc zákona a úcta k nemu zachovávali, skrátka, každý je rodeným bojovníkom za právo v záujme celej spoločnosti ‘‘
Rudolf von Ihering
právny vedec
My, bývalí a súčasní členovia súdnych orgánov, advokáti, akademici a príslušníci ďalších právnických profesií, týmto vyzývame na dôsledné zachovávanie princípov právneho štátu v Slovenskej republike. Naše výhrady k porušovaniu týchto princípov už dlhšie verejne komunikujeme prostredníctvom článkov, odborných vyjadrení, či blogov a skupina sudcov napísala aj Výzvu na zachovanie demokracie a právneho štátu v Slovenskej republike. Očakávaná reakcia v konaní kompetentných minimálne v podobe odbornej verejnej diskusie však nenastala, odpoveďou je naopak mlčanie, v niektorých prípadoch dokonca zastrašovanie, či osobné invektívy.
Uvedomujeme si, že existujú sťažené podmienky pre napĺňanie princípov právneho štátu v čase pandémie COVID-19. Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva však zdôrazňuje, že aj v prípade núdzového stavu musí prevažovať základná zásada právneho štátu. V tejto súvislosti zásada nevyhnutnosti naznačuje, že počas núdzového stavu môžu nastať iba také obmedzenia ľudských práv a zmeny v rozdelení právomocí, ktoré sú nevyhnutne potrebné na prekonanie výnimočnej situácie. Účel týchto obmedzení a zmien v rozdelení právomocí musí zároveň v podstate spočívať v prekonaní núdze a v návrate k normalite. Z týchto dôvodov nemožno ospravedlniť obmedzenia ľudských práv a zmeny v rozdelení právomocí, ktoré by nijako nesúviseli s núdzovou situáciou. Zároveň odporúča, aby v čase stavu núdze nedochádzalo k ústavným zmenám. Na Slovensku sú tieto odporúčania úplne ignorované a miera porušovania princípov právneho štátu mimoriadne vysoká. Verejne prezentované žiadosti viacerých odborníkov vyzývajúce na to, aby boli závažné ústavné zmeny vopred prerokované s Európskou komisiou pre demokraciu prostredníctvom práva ostali nepovšimnuté. Predstavitelia výkonnej moci Slovenskej republiky a ústavná väčšina Národnej rady SR hrubo porušujú svoje povinnosti, ktoré Slovenskej republike, jej orgánom a predstaviteľom vyplývajú z členstva v Rade Európy a Európskej únii.
V tomto ohľade upozorňujeme na nasledujúce zlyhania:
1. Slovenská republika je štát s flexibilnou ústavou a na jej zmenu stačí súhlas troch pätín poslancov v jednokomorovej Národnej rade SR. Negatívne vnímame, že súčasná parlamentná väčšina odstraňuje brzdy a protiváhy zo strany ostatných mocí v štáte. V decembri 2020 parlament svojim rozhodnutím zakázal Ústavnému súdu SR preskúmavať súlad ústavných zákonov s materiálnym jadrom ústavy, a to bez náležitej odbornej diskusie a napriek výslovnému nesúhlasu predsedu Ústavného súdu SR, ako aj napriek vážnym výhradám odbornej verejnosti. Týmto spôsobom vládna koalícia neprimerane zvýšila svoju zákonodarnú moc tým, že odstránila hlavnú brzdu zo súdnej moci, ktorá by ju mohla kontrolovať. Z hľadiska zachovania demokracie a právneho štátu je dôležité, aby rozhodnutia Národnej rady SR prijaté politickou väčšinou mohol posudzovať Ústavný súd SR ako konečná nezávislá súdna inštancia.
2. Súčasne oslabením právomoci Ústavného súdu SR prijala Národná rada SR ústavný zákon, ktorý jej umožní predlžovať núdzový stav na neobmedzene dlhý čas, ak vláda každých 40 dní požiada parlament o súhlas s predĺžením, ktorý má byť udeľovaný dodatočne do 20 dní. Rozumieme potrebe vyhlásenia núdzového stavu a jeho trvania z hľadiska ochrany verejného zdravia, ale je dôležité, aby sa tento inštitút nezneužíval a nevymkol z ústavnej kontroly.
3. Extrémne riskantné je aj využívanie skrátených legislatívnych konaní. V roku 2020 bolo takto prijatých viac ako 60 zákonov. Mnohé z prijatých legislatívnych zmien však vôbec nesúviseli s pandémiou a jej dôsledkami. Došlo napríklad k významnej zmene zákona o Súdnej rade SR a prijatiu viacerých ústavných zmien. Takýto spôsob tvorby práva znemožňuje zapojenie verejnosti do legislatívneho procesu a je v rozpore s princípmi otvoreného vládnutia. Vylúčená nebola len odborná verejnosť z tretieho sektora, ale aj experti pôsobiaci vo vládnych rezortoch, v Súdnej rade SR, na Najvyššom súde SR, Generálnej prokuratúre SR, či v akademickej oblasti.
4. Medzi porušovanie princípov právneho štátu patrí aj retroaktívne pôsobenie zákonov v rozpore s princípmi právnej istoty, navyše prijatých v skrátenom legislatívnom konaní. Exemplárnym príkladom je Ústavným súdom SR pozastavená účinnosť ustanovenia zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia z októbra 2020, vylučujúceho právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania protiepidemických opatrení. Ústavný súd SR návrh prezidentky SR namietajúci nesúlad uvedeného ustanovenia s ustanoveniami ústavy a ústavného zákona o bezpečnosti štátu prijal na ďalšie konanie. Ďalším kontroverzným opatrením na vylúčenie kompenzácie v tejto oblasti boli právne normy, ktoré dovoľovali obchodníkom nechať svoje obchody otvorené, zakazovali však spotrebiteľom navštevovať ich. V tomto prípade môže ísť o neobvyklú formu obchádzania zákona.
5. Počas prijímania protiepidemických opatrení dochádza často k neodôvodneným, nelogickým, vzájomne rozporuplným a neprimeraným zásahom do ľudských práv, o ktorých sú verejnosť a dotknuté orgány verejnej moci informované veľmi neskoro, pričom zodpovední nereflektujú upozornenia a názory relevantných odborných komôr, vrátane Slovenskej lekárskej komory plytvajúc tak pri mnohých opatreniach obmedzenými personálnymi, finančnými či materiálnymi zdrojmi Slovenskej republiky. K závažným a masívnym zásahom do ľudských práv nedochádza prostredníctvom zákona, ale na základe hybridných aktov Úradu verejného zdravotníctva, ktorého pôsobnosť je v mnohých oblastiach sporná. Vyhlášky tohto úradu sú síce všeobecne záväznými právnymi predpismi, avšak vzhľadom na osobitný status Úradu verejného zdravotníctva (nejde ani o ústredný ani o miestny orgán štátnej správy) nie je možné iniciovať preskúmanie súladu jeho vyhlášok s ústavou a ústavnými zákonmi na Ústavnom súde SR.
6. Od zákonodarnej a výkonnej moci možno očakávať také kroky, ktoré prinášajú politickým stranám popularitu. Súdna moc však má a musí fungovať na iných princípoch. Obavy preto vyvoláva zmena fungovania justície a orgánov činných v trestnom konaní, najmä ich snaha o získanie popularity u verejnosti. Uvedomujeme si dlhoročnú existenciu problémov na súdoch, prokuratúre, či v polícii. Odpoveďou sa však nesmie stať populistická snaha o nezákonný postup v boji proti kriminalite. Princípy právneho štátu a platné právo treba dodržiavať aj vtedy, keď vedú k nižšiemu počtu trestných stíhaní a následných odsúdení v trestnom konaní, či k nižšiemu počtu väzobne stíhaných osôb.
7. Veľkým problémom súčasného stavu je zneužívanie inštitútu väzby na vytváranie nátlaku na obvineného s cieľom získať jeho priznanie, či spoluprácu pri odhaľovaní inej trestnej činnosti. Väzobná forma stíhania by nemala byť používaná ako pravidlo a orgány činné v trestnom konaní, politici a verejnosť, by si mali uvedomovať, že nejde o druh trestu. Za zásadný problém považujeme väzbu v prípadoch, v ktorých dochádza k zjavným prieťahom v trestnom konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Takáto pokračujúca väzba je v úplnom rozpore so zárukami článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na problémy súvisiace s aplikovaním inštitútu väzby na Slovensku, opakovane upozornila aj Slovenská advokátska komora, ktorá volá po verejnej diskusii na túto tému.
8. Kľúčovým komponentom právneho štátu je princíp prezumpcie neviny, ktorý by mal byť plne rešpektovaný. Tento princíp je ale masívne porušovaný zo strany politikov, ako aj médií, a to bez očakávaných následkov. Vládna moc sa snaží porušovaním princípu prezumpcie neviny pôsobiť ako tá, ktorá stíha kriminálnikov a navodzuje tým v spoločnosti veľmi nebezpečnú atmosféru nenávisti.
9. Niektoré udalosti roku 2020 vyvolávajú obavu z ponižujúceho zaobchádzania vo väzbe, pričom existujú podozrenia, že cieľom takýchto praktík je získanie priznania obvineného. Pokiaľ ide o podmienky väzby v Slovenskej republike, upozorňujeme na urýchlenú potrebu ich zosúladenia s európskymi štandardmi. V tomto ohľade sú dlhodobo ignorované odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia (CPT). Podľa nich je neprípustné, aby osoby v tzv. kolúznej väzbe trávili 23 hodín v cele bez možnosti ďalších aktivít a s veľmi nízkym počtom návštev.
10. Obavy vzbudzuje aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom, ktorým je umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám. Poukazujeme na nadužívanie uvedeného inštitútu bez dôsledného preverenia výpovedí takýchto osôb, umožňujúc im využívanie neprimeraných výhod (napr. absencia zadržania a vznesenie obvinenia, dokonca nezaistenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti). Takéto neprimerané výhody pre spolupracujúcich svedkov v prípade, ak je ich výpoveď jediným priamym dôkazom voči obvinenému, označil Európsky súd pre ľudské práva v prípade Adamčo proti Slovensku ako nesúladné s právom na spravodlivé súdne konanie.
11. Za veľký problém považujeme vzťah orgánov činných v trestnom konaní a médií. Napriek tomu, že sa informácie vynášajú zo spisov systematicky, dlhodobo a vybraným médiám, ktoré následne prezentujú svoj zaujatý a subjektívny pohľad, štátne orgány doposiaľ na tieto mediálne excesy nereagovali a únik informácií nezastavili. Kompetentní podľa nám dostupných informácií zatiaľ nezasiahli ani pri tak závažnom porušovaní pravidiel trestného procesu a práva na obhajobu, akým je zverejňovanie zápisníc obvinených z prípravného konania v celom znení, ktoré majú potenciál ako vážne procesné pochybenia ohroziť zákonnosť takýchto trestných konaní a v ich dôsledku aj samotné rozhodovanie o vine, či nevine stíhaných osôb.
12. Domnievame sa, že spolupráca orgánov činných v trestnom konaní s médiami má v súčasnosti systematický charakter. Často ide o „divadlo pre verejnosť“, ktorá si želá prísny postup v boji proti korupcii: objavili sa i prípady, keď novinár vopred oznámil, kedy pôjde na zadržanie verejného funkcionára. Mediálny záujem sa zneužíva na diskreditáciu konkrétnych osôb. V mnohých prípadoch na zadržanie verejných funkcionárov, ktorí boli vypočutí len ako svedkovia a spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní sa predtým nevyhýbali, nebolo treba posielať špeciálne komando a ponižovať ich s putami na rukách za aktívnej účasti novinárov. Vytvára sa tým síce dojem tvrdého postupu štátnych orgánov, ale ten reálne na dôkaznej situácii nič nemení. Mnohí takto zadržaní boli obratom prepustení, a to dokonca aj bez vznesenia obvinenia po tom, ako boli vypočutí len v postavení svedka, avšak bulvárna fotografia s putami na rukách za asistencie špeciálneho komanda ostáva už s nimi spojená bez ohľadu na ich vinu či nevinu. V právnom štáte sa musí dodržiavať právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Základný princíp trestného konania „Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.” sa vo svetle týchto postupov stáva iba frázou.
13. Znepokojujú nás aj vzťahy medzi vládnucimi politikmi a súdnou mocou. Akékoľvek rozhodnutia zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov nie je vhodné prezentovať ako úspech výkonnej moci (ako je to často konkrétnymi politikmi prezentované). Toto pripomína rétoriku totalitných režimov, ktoré si svoju popularitu budujú a v minulosti aj v našej republike budovali aj takýmito procesmi. Rovnako nie je možné akceptovať politické vyhlásenia členov vlády o zabezpečení beztrestnosti pre údajných páchateľov výmenou za poskytnutie informácie, pretože na takéto vyhlásenia nemajú žiadnu oporu v právnom poriadku.
14. Je neprípustné, aby súčasná vládna moc zbavovala sudcov za ich rozhodnutia rozhodovacej imunity, ktorú im garantuje ústava a iným verejným funkcionárom vydávajúcim rozhodnutia v trestnom, správnom alebo inom konaní rozhodovaciu imunitu naďalej zachovávala. Tento krok môže veľmi ohroziť nezávislosť súdnictva, osobitne v kombinácii s novozavedeným druhom trestného činu „ohýbania práva“. V konečnom dôsledku budú mať takéto reformy justície negatívny dopad na účastníkov súdnych konaní, ktoré sa v dôsledku systematicky vyvíjaného nátlaku tak na sudcov (zavádzaním nových trestných činov s nejasne formulovanými základnými znakmi skutkových podstát), ako aj intenzívnych snáh obmedziť bez relevantného dôvodu nezávislosť advokácie, dočkajú len spomalenia procesu a formalistického rozhodovania, ktoré nemožno v 21. storočí v civilizovanom svete považovať za spravodlivé, a ani za správne. Spravodlivosť a prístup k nej sa prostriedkami prezentovanými vládou a jej činiteľmi občanovi nepochybne vzďaľujú, na čom sa zhodujú v zásade všetky justičné povolania.
15. Výhrady k reforme súdnictva vyjadrilo aj predsedníctvo Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) vo svojom stanovisku, a to k trom oblastiam reformy súdnictva – k zásahom do funkčného obdobia členov súdnej rady, k preloženiu sudcov na nižší súd bez súhlasu pri zmene systému súdov a k funkčnej imunite sudcov. Podľa stanoviska novela ústavy, ktorá ustanovuje výslovnú možnosť odvolať predsedu, podpredsedu a člena súdnej rady kedykoľvek pred uplynutím ich funkčného obdobia, nie je v súlade so štandardmi CCJE a európskymi štandardmi, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva vo všeobecnosti. Opatrenia, ktoré narúšajú istotu funkčného obdobia členov súdnej rady, vyvolávajú podozrenie, že zámerom týchto opatrení je ovplyvňovať jej rozhodnutia. Zamýšľané opatrenie nevyhnutne povedie k spolitizovaniu, alebo prinajmenšom k zdaniu spolitizovania činnosti súdnej rady, pretože jej členovia budú závisieť od tých, ktorí ich zvolili alebo vymenovali, nielen pri svojom vymenovaní, ale aj pri výkone svojho mandátu. Mandát členov súdnej rady by sa mal skončiť až uplynutím ich funkčného obdobia, odchodom do dôchodku, rezignáciou alebo smrťou alebo ich odvolaním z funkcie v prípade tak hrubého nesprávneho konania, ktoré takýto postup odôvodňuje. Pokiaľ ide o zmenu, ktorá zavádza preloženie sudcov na nižší súd bez súhlasu pri zmene súdneho systému, táto bude podľa stanoviska v súlade s európskymi normami iba za predpokladu, že budú dodržané zásady istoty funkčného obdobia a nepreložiteľnosti, ktoré sú kľúčovými prvkami nezávislosti sudcov. V tejto súvislosti by sa mali ďalej zaviesť presné a jasné ustanovenia na legislatívnej úrovni. CCJE kritizuje aj pozmeňujúci návrh obmedzujúci funkčnú imunitu sudcov, ktorý podstatne znižuje existujúcu záruku súdnej nezávislosti. Na záver stanoviska sa zdôrazňuje, že boj proti korupcii by nemal narušiť zásadu nezávislosti súdnictva.
16. Tzv. súdna mapa ako reforma justície opäť pod vlajkou odstránenia korupcie je zbytočne drahým experimentom, ktorý len vzdiali občana od spravodlivosti, predĺži dĺžku konania, predraží náklady konaní v konečnom dôsledku aj pre štát a zníži kvalitu rozhodnutí (znižovanie vstupných požiadaviek s cieľom domnelej špecializácie totiž nie je cesta k skvalitneniu rozhodovania a k zvýšeniu kvality ľudských zdrojov v justícii). Navyše je výsledkom procesu, z ktorého boli odborné výhrady tých najpovolanejších – sudcov, úplne vylúčené.
17. Veľmi citlivo z pohľadu zachovania princípov právneho štátu vnímame aj snahu ohroziť, či dokonca pripraviť advokáciu na Slovensku o jej nezávislosť, a to najmä v oblasti disciplinárneho konania. Relevantné výhrady dotknutej samosprávy, ako aj jej jednotlivých členov k nesprávnosti a nedôvodnosti takého postupu sú buď prehliadané alebo negované tvrdeniami o nefunkčnosti disciplinárnych konaní SAK, ktoré však vychádzajú z absencie poznania samotných predpisov, priebehu konania a disciplinárnych rozhodnutí. Na vážnosť situácie upozornil predsedu vlády SR vo svojom liste predseda Rady advokátskych komôr Európy (CCBE), v ktorom vyjadril podporu nezávislej advokácii na Slovensku.
18. So znepokojením vnímame ako vládna moc a niektoré provládne orientované médiá napádajú slobodu slova. Autorov názorov, ktoré sú v opozícii (nie však politickej, ale len názorovej) s ich presvedčením zosmiešňujú, ponižujú a diskreditujú.
19. Na záver konštatujeme, že považujeme za nebezpečné, ak odstraňovanie princípov právneho štátu na Slovensku prebieha v mene európskych hodnôt. Štátne inštitúcie často opakujú, že svojimi krokmi sa snažia Slovensko zakotviť v euro-atlantickom priestore. Je preto nanajvýš dôležité, aby sa príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy dištancovali od krokov slovenských štátnych inštitúcii, ak nie sú v súlade s princípmi právneho štátu. O situácii na Slovensku budeme tieto medzinárodné inštitúcie ďalej informovať.
Signatári výzvy :
Sudcovia:
1. JUDr. Milan Ľalík, emeritný sudca NS SR, bývalý podpredseda Ústavného súdu SR
2. JUDr. Patrik Števík, OS BA II
3. JUDr. Eva Bieliková, OS BA II
4. JUDr. Dagmar Buchalová, OS BA II
5. JUDr. Ayše Pružinec Eren, KS BA
6. JUDr. Dana Jelínková- Dudzíková, OS BA I
7. Mgr. Marcela Kosová, KS BA, členka Súdnej rady SR
8. JUDr. Boris Tóth, KS BA predseda
9. JUDr. Roman Benedikovič, OS BA V
10. JUDr. Michaela Frimmelová, KS BA
11. JUDr. Ľubica Novotná, OS BA II
12. JUDr. Martin Smolko, OS TT
13. JUDr. Peter Šamko, KS BA
14. JUDr. Magda Floreková, KS BA
15. JUDr. Blanka Malichová, KS BA
16. JUDr. Peter Rajňák, OS Nové Zámky
17. JUDr. Iveta Zelenayová, KS BA
18. JUDr. Nora Vladová, predseda OS BA II
19. JUDr. Oľga Nižňanská, OS BA II
20. JUDr. Pavol Juhás, OS BA II
21. JUDr. Ján Golian, OS BA I, predseda
22. JUDr. Erika Némethová Stiffelová, OS BA V
23. JUDr. Roman Huszár, KS BA
24. JUDr. Monika Valašíková PhD., NS SR
25. JUDr. Viera Malinowska, OS BA Malacky
26. JUDr. Zuzana Mališová, NS SR
27. JUDr. Andrea Kralovičová, OS Malacky
28. JUDr. Michaela Králová, KS BA
29. JUDr. Monika Školníková, KS BA
30. JUDr. Danica Veselovská, KS BA
31. Mgr. Adriana Šimková, OS Malacky
32. JUDr. Dana Káčerová, OS BA I
33. JUDr. Zuzana Bartalská, OS BA V
34. JUDr. Alena Purgat Martinusová, OS BA V
35. JUDr. Jana Hatalová PhD., NS SR
36. JUDr. Ľubomír Hudák, emeritný sudca, bývalý predseda OS Malacky
37. JUDr. Iveta Willantová, OS BA V
38. JUDr. Katarína Ondrejáková, OS Malacky
39. Mgr. Anna Križáková, OS BA V, predseda
40. JUDr. Daniela Bergerová, OS BA V
41. Mgr. Zita Leimbergerová, OS BA V
42. JUDr. Renáta Nemčeková PhD., OS BA V
43. JUDr. Vladimíra Slobodová, OS BA V
44. Mgr. Dáša Štefániková, OS BA V
45. Mgr. Eva Vallová, OS BA V
46. Mgr. Jana Weissová Bakičová, bývalá sudkyňa
47. JUDr. Roman Fitt, OS BA III, predseda
48. JUDr. Maroš Maškovič, OS BA III
49. JUDr. Petra Priečinská , OS BA II
50. JUDr. Zuzana Posluchová, KS BA
51. JUDr. Michaela Pacherová PhD., OS BA II
52. JUDr. Dáša Filová, KS BA
53. JUDr. Elena Kúšová, KS BA
54. JUDr. Paulína Pacherová, KS BA
55. JUDr. Dana Šiffalovičová, KS BA
56. JUDr. Jana Grendárová, OS BA IV
57. Mgr. Michal Kačani, OS BA I
58. JUDr. Daniela Kotrecová, OS BA IV predseda
59. Mgr. Miroslav Lehoczký, bývalý sudca OS Malacky
60. JUDr. Elena Erbenová, emeritná sudkyňa KS Bratislava
61. JUDr. Ľudmila Králiková, emeritná sudkyňa
62. JUDr. Natália Slivenská, sudkyňa OS Trnava
63. JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová, OS BA I
64. JUDr. Ina Šingliarová OS BA V
65. JUDr. Branislav Harabin, OS BA I
66. JUDr. Zuzana Kučerová, KS BA
67. JUDr. Marek Filo, OS TT
68. Mgr. Vladimír Zimányi, OS PN
69. JUDr. Jana Kurnotová, OS Malacky
70. JUDr. Iveta Halvoňová, OS BA III
71. JUDr. Martin Kolesár, KS KE
72. JUDr. Roman Farkaš, sudca OS BA II
73. JUDr. Ondrej Hvišč, PhD., KS KE
74. JUDr. Stanislav Libant
75. Mgr. Andrea Hadnagyová, OS PN
76. JUDr. Peter Brňák sudca NS SR, bývalý sudca Ústavného súdu
77. JUDr. Jana Tvrdá, OS PN
78. Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová, KS BA
79. JUDr. Igor Burger, emeritný sudca NS SR, NS ČSFR
80. JUDr. Zuzana Hlistová, sudca OS BA I
81. JUDr. Mária Petrušková, OS Poprad
82. Mgr. Zuzana Antalová, OS BB
83. Ing. Mgr. Anna Přikrylová, OS Malacky
84. Mgr. Pavol Tomík, OS BA I
85. JUDr. Milota Tóthová, emeritná sudkyňa KS BA
86. JUDr. Róbert Jankovský, OS Považská Bystrica
87. JUDr. Marián Dunčko, KS Trenčín
88. JUDr. Oliver Kolenčík, KS Nitra
89. JUDr. Magdaléna Bošková OS BA I
90. JUDr. Ivo Hlucháň, OS Považská Bystrica
91. JUDr. Beata Gešvantnerová, OS Prievidza
92. JUDr. Michal Mravec, OS Čadca
93. JUDr. Katarína Kochan Mórová, OS BB
94. Mgr. Dalibor Miľan, OS Zvolen
95. JUDr. Ľubomír Bundzel, KS TT
96. JUDr. Eva Hudobová, emeritná sudkyňa NS SR
97. JUDr. Terézia Mecelová, KS TT
98. JUDr. Gabriela Šimonová, emeritná sudkyňa NS SR
99. JUDr. Ida Takáčová, emeritná sudkyňa
100. JUDr. Katarína Zaťková, OS Malacky
101. JUDr. Jana Ocelková, OS Pezinok
102. JUDr. Helena Lodúchová, bývalá sudkyňa
103. Mgr. Eva Strašková, emeritná sudkyňa
104. JUDr. Pavel Lukáč, KS Nitra
105. JUDr. Edita Kušnírová – bývalá sudkyňa OS RV
106. JUDr. Anna Repková – emeritná sudkyňa KS BA
107. JUDr. Bianka Gelačíková – emeritná sudkyňa KS BA
108. JUDr. Viera Šebestová, emeritná sudkyňa KS BA
109. JUDr. Viliam Dohňanský, emeritný sudca NS SR
110. JUDr. Róbert Foltán, KS TT
111. JUDr. Milan Straka, KS Trenčín
112. JUDr. Simona Štanglovičová, OS Nitra
113. JUDr. Antónia Bednarčík, OS BA I
114. JUDr. Helena Kosorinová, emeritná sudkyňa KS BA
115. Mgr. Linda Anovčinová, OS TT
116. JUDr. Viera Sládečková, OS BA III
117. JUDr. Pavol Laczo, KS TT
118. JUDr. Viliam Hlaváč, emeritný sudca
119. JUDr. Harald Stiffel, emeritný sudca NS SR
120. JUDr. Mária Gazdačková, OS Martin
121. JUDr. Eva Fulcová, KS BA
122. JUDr. Miroslava Saxová, OS BA I
123. JUDr. Ľubomír Bundzel st., bývalý sudca
Advokáti:
1. JUDr. Marica Pirošíková, bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP
2. JUDr. Andrea Havelková
3. JUDr. Matúš Gémeš
4. JUDr. Mag. Ján Čarnogurský
5. JUDr. Bohumil Novák
6. JUDr. Martin Burian
7. JUDr. Elena Ľalíková
8. JUDr. Kvetoslava Živčáková
9. JUDr. Branislav Samec
10. Mgr. Ľubomír Hagara
11. Mgr. Ivana Štefanková
12. JUDr. Lenka Špiriaková PhD.
13. JUDr. Magdaléna Hromcová
14. JUDr. Erik Schmidt LL.M Exec. MA
15. JUDr. Zuzana Čížová
16. JUDr. Martin Roháľ Iľkiv PhD.
17. JUDr. Sylvia Hatvany
18. Mgr. Alexandra Čižmáriková
19. Mgr. Viktória Hellenbart
20. JUDr. Juraj Bizoň
21. JUDr. Martina Kmeťová
22. JUDr. Miroslav Zobok
23. JUDr. Pavol Gráčik
24. JUDr. Soňa Soboňová
25. JUDr. Zuzana Štrbáková
26. JUDr. Tomáš Suchý
27. JUDr. Lenka Maďarová
28. JUDr. Vladimír Vráblik
29. JUDr. Beáta Vrábliková
30. JUDr. Ing. Zuzana Šníderová
31. JUDr. František Vavráč
32. JUDr. Katarína Šoltésová
33. Mgr. Silvia Podlipná
34. JUDr. Erika Hriňová Czíziová
35. JUDr. Ján Krnáč
36. Mgr. Elena Szabóová
37. JUDr. Zuzana Hancínová
38. JUDr. Boris Bohunský
39. JUDr. Tomáš Rosina
40. JUDr. Zuzana Budská
41. JUDr. Zuzana Riehsová
42. JUDr. Pavol Malich
43. JUDr. Radoslav Hajdúch
44. JUDr. Ivan Čurilla
45. Mgr. Michal Šaling
46. JUDr. Martin Kirňak
47. JUDr. Matej Hodál
48. Mgr. Branislav Šuba
49. JUDr. Peter Jankovský
50. JUDr. Juraj Kuráň
51. Mgr. Miloš Glonek
52. JUDr. Štefan Neszméry
53. JUDr. Martin Kello
54. JUDr. Alexander Filo
55. JUDr. Martin Repáň
56. JUDr. Peter Ďurica
57. JUDr. Ľuboš Jurčo
58. Mgr. Petra Jurčová
59. JUDr. Michaela Tőrőková
60. JUDr. Anna Orthová
61. Mgr. Martin Spišiak
62. JUDr. Štefánia Bohátová
63. JUDr. Ján Benčura
64. JUDr. Jozef Veselý
65. JUDr. Ľubica Sopková
66. JUDr. Stanislav Vilém
67. JUDr. Milan Valašik
68. JUDr. Milan Valašik ml.
69. JUDr. Matej Valašik
70. JUDr. Radko Timkanič
71. JUDr. Miroslava Tencerová
72. JUDr. Michaela Plavková
73. JUDr. Ján Gereg
74. Mgr. Martina Masárová
75. JUDr. Katarína Chalková
76. JUDr. Michal Treščák, ml.
77. JUDr. Pavol Erben
78. JUDr. Ing. Veronika Puškár Škodová, PhD.
79. JUDr. Marián Prievozník, PhD.
80. JUDr. Martin Bezák, PhD.
81. JUDr. Peter Weis
82. JUDr. Miroslav Abelovský
83. Mgr. Juliana Sumková
84. JUDr. Martin Čizmárik
85. JUDr. Viera Kuruczová
86. JUDr. Branislav Pecho
87. JUDr. Martin Bezák
88. JUDr. Renáta Endrödyová
89. JUDr. Zuzana Cenigová
90. Mgr. Peter Ivor
91. JUDr. Erika Beňová
92. JUDr. Alena Virdzeková
93. JUDr. Vojtech Földes
94. Mgr. Viera Földesová
95. JUDr. Zuzana Nabělková
96. JUDr. Renáta Matejová
97. JUDr. Iveta Bračoková
98. JUDr. Lukáš Machala
99. JUDr. František Kurnota
100. Mgr. Jiří Kučera
101. Mgr. Branislav Máčaj
102. JUDr. Michal Rosina
103. Mgr. Patrícia Urbanová
104. JUDr. Stanislav Kováčik
105. Mgr. Ľudmila Krajinčáková Blahová
106. JUDr. František Pitoňák
107. JUDr. Ivan Vanko
108. Mgr. Michaela Weberová
109. JUDr. Róbert Keller
110. JUDr. Karol Kovár
111. Mgr. Pavol Kováčik
112. Mgr. Martin Spišiak
113. Mgr. Ivan Mazanec
114. JUDr. Lenka Ivanová
115. JUDr. Katarína Rosinová
116. Mgr. Vladimír Cipciar
117. Mgr. Matej Heringeš
118. JUDr. Danuša Tichá
119. Mgr. Roman Birčák
120. JUDr. Natália Trubanová
121. Mgr. Matej Krajčí, PhD.
122. JUDr. Peter Škriečka
123. JUDr. Eva Krištofiaková
124. JUDr. Igor Macúch
125. JUDr. Radovan Repa
126. Mgr. Martin Siman
127. JUDr. Erik Magal
128. JUDr. Milan Kuzma
129. JUDr. Edita Gavorová
130. JUDr. Mária Filipová
140. JUDr. Richard Hulín
141. JUDr. Július Buček
142. JUDr. Eva Kocková
143. JUDr. Ľudovít Štanglovič
144. JUDr. Ivica Firstová
145. Mgr. Roman Balco
146. JUDr. Ľuboš Novák
147. JUDr. Ján Kubiš
148. JUDr. Petra Izakovičová
149. Mgr. David Štefanka
150. Mgr. Marianna Tóbiková
151. Mgr. Igor Cibuľa
152. Mgr. Jana Pašková
153. JUDr. Mária Dideková
154. JUDr. Peter Púchovský
155. JUDr. Martin Gubka
156. JUDr. Zoltán Koreň
157. JUDr. Radoslav Kačur
158. JUDr. Eva Skačániová
159. JUDr. Juraj Kula
160. JUDr. Igor Chovan
161. JUDr. Peter Kubík
162. JUDr. Erika Simanová
163. Mgr. Lukáš Kysucký
164. JUDr. Milan Hrbek
165. JUDr. Martina Sečanská
166. Mgr. Ľuboš Kráľ
167. JUDr. Danica Bírošová
168. JUDr. Ingrid Zlochová
169. JUDr. Monika Čambáliková
170. JUDr. Zuzanan Vicianová
171. JUDr. Ľubomír Lipovský
172. JUDr. Danica Rusnák Borisová
173. JUDr. Martin Masný
174. JUDr. Pavel Mičunek
175. JUDr. Eva Mészárosová
176. JUDr. Katarína Almášiová
177. JUDr. Gabriel Almáši
178. JUDr. Ondrej Krempaský
179. JUDr. Andrej Greguš, LL.M
180. Doc. JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová, PhD.
181 JUDr. Denis Koprda
182 JUDr. Peter Tóth
183 JUDr. Anna Kecerová Veselá
184 JUDr. Albína Vágóová
185 JUDr. Petra Leško
186 JUDr. Martina Gombosová
187. JUDr. Andrej Vilhan
188. JUDr. Roland Kovács
189. JUDr. Igor Raáb
190. JUDr. Katarína Marková
191. JUDr. Marta Rybárová
192. JUDr. Ján Farkaš
193. JUDr. Zuzana Ondrejovičová
194. JUDr. Andrea Vladárová
195. JUDr. Ľubomír Cisarík
196. JUDr. Milan Rojček
197. JUDr. Veronika Slašťanová, PhD.
198 JUDr. Juraj Špirko
199 JUDr. Rastislav Posluch
200 JUDr. Zuzana Betáková Krkošková
201 JUDr. Svetlana Machová
202 JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová
203 JUDr. Eva Krchňáková
204 JUDr. Alexandra Korbeľová
205. Mgr. Janette Adamcová
206. Mgr. Lukáš Trojan
207. JUDr. Martin Maisner, PhD, MCIArb.
208. JUDr. Matúš Košara
209. JUDr. Alena Sedláčková
210. JUDr. Peter Toman, LL.M
211. Doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc.
212. JUDr. Maroš Jakubek, PhD.
213. Mgr. Ing. Zuzana Boľošová
214. JUDr. Ladislav Války, LL.M
215. JUDr. Róbert Ešek
216. JUDr. Jozef Merica
217. Mgr. Milan Kantuľák
218. JUDr. Ján Jenča
219. Mgr. Jaroslav Martiňuk
220. JUDr. Miroslav Kriška
221. JUDr. Ing. Dušan Tomka
222. JUDr. Vladimír Lamačka ml.
223. Mgr. Mgr. Martin Danišovič
224. JUDr. Lucia Danišovičová
225. Mgr. Klaudia Szekeres
226. JUDr. Janka Hazlingerová
227. JUDr. Richard Bauer
228. Mgr. Lucia Gašpieriková
229. PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová
230. JUDr. Jana Uhrinová
231. JUDr. Katarína Kováčková, MBA
232. JUDr. Ján Kuriačka
233. Mgr. Martin Škubla
Akademická obec:
1. Doc. JUDr. Branislav Fábry, PhD., vysokoškolský pedagóg Právnická fakulta UK
2. vymazaný na vlastnú žiadosť
3. gen. Dr.h.c. prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc. vysokoškolský pedagóg
Prokurátori:
1. JUDr. Stanislav Lešo, OP BA I
2. Mgr. Silvia Kollárová, OP Pezinok
3. JUDr. Miriam Jakabovičová, OP BAI
4. JUDr. Beata Vítková, KP BA
Iné právnické profesie :
1. Mgr. Judita Laššáková, asistentka poslanca Európskeho parlamentu
2. JUDr. Albína Božek, exekútor
3. Mgr. Filip Ľupták
4. JUDr. Alexander Števík ml., právnik
5. JUDr. Emília Kršíková
6. JUDr. Mária Pecníková
7. Mgr. Michaela Janečková, vyšší súdny úradník
8. JUDr. Maroš Piľa, MPA
9. Mgr. Karin Vrtíková
10. Mgr. Miroslav Ľuba
11. Mgr. Jozef Ďurica
12. JUDr. Henrieta Schuchmannová
13. JUDr. Veronika Gróf Mikovíniová
14. JUDr. Viera Marczellová
15. JUDr. Tereza Vacvalová
16. JUDr. Katarína Jusková
17. Mgr. Pavel Kováčik
18. JUDr. Mária Zervan
19. Mgr. Matej Mihály, LL.M
20. Mgr. Bc. Jakub Zacharovský
21. JUDr. Miroslava Erbenová
22. JUDr. Jakub Podmanický
23. JUDr. Danica Molnárová – notár
24. JUDr. Marián Mikl, emeritný notár, bývalý viceprezident Notárskej komory SR
25. JUDr. Peter Kriško, PhD. – notár
26. JUDr. Stanislav Furda
27. JUDr. Ján Lasák, LL.M
28. JUDr. Peter Križko, PhD.
29. Mgr. Beata Pastorková
30. Mgr. Katarína Králiková
31. JUDr. Andrej Lipa
32. JUDr. Natália Fándlyová
33. JUDr. Natália Richtáriková
34. JUDr. Karol Kovács – notár
35. JUDr. Alena Kovácsová- emeritná notárka
36. JUDr. Zuzana Otáhalová
37. Mgr. Viera Hradiská
38. JUDr. Ladislav Kopál
39. JUDr. Lívia Mistríková
40. Mgr. Hana Lehotayová
41. JUDr. PhDr. Štefan Palatický, MBA
42. JUDr. Viera Muríňová
43. Mgr. Simona Dvořáková
44. Mgr. Daniela Lengyelová, PhD.
45 Mgr. Igor Varga
46 JUDr. Ing. Natália Horváthová
47 Mgr. Martina Almášiová
48 Mgr. Martin Figura
49. JUDr. Andrea Ondreášová
50. Mgr. Bibiana Mozoľová
51. JUDr. Marcela Morsztýnová
52. JUDr. PhDr. Milan Španír LL.M
53 JUDr. Radim Kochan PhD.
54 JUDr. Jarmila Harvánková
55. Mgr. Jozef Halgoš
56. JUDr. Edita Bandáková
57. Mgr. Dávid Lučivjanský, PhD.
58. Doc. JUDr. Ján Štefanica, PhD.
59. JUDr. Vladimíra Jurčovičová
60. Mgr. Ivana Sedláčková
61. JUDr. Viera Sokirková
62. Mgr. Štefan Kin
63. JUDr. František Palovský
64. Mgr. Vladimír Suchánek
65. Mgr. Matej Benčura
66. JUDr. Gabriel Volšík
67. Mgr. Petra Balážová
Túto výzvu podporila aj Únia obhajcov ČR, celé znenie podpory www.uocr.cz
Pre podporenie výzvy nás kontaktujte na bielikova.pezinok@gmail.com alebo info@pravnystat.eu poprípade použite formulár.
Výzva slovenských právnikov reagujúca na porušovaniu princípov právneho štátu v trestnoprávnej oblasti
Sem vložte text nadpisu
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Sem vložte text nadpisu
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.